V tomto čase Úrad verejného zdravotníctva diagnostiku ešte len pripravoval a laboratórium ešte nedokázalo vzorky spoľahlivo analyzovať.
Úplne prvé vzorky tak zasielali do Charité v Berlíne, ktoré je referenčné laboratórium pre diagnostiku koronavírusov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
„Toto berlínske laboratórium pod vedením profesora Christiana Drostena vyvíjalo prvú diagnostiku na koronavírusy a poskytlo ju partnerským laboratóriám po celom svete. Na základe tohto WHO protokolu sme postupovali aj my,“ vysvetľuje doktorka Edita Staroňová, vedúca Národného referenčného centra pre chrípku.
Práve doktorka Staroňová spolu s doktorkou Elenou Tichou zohrali kľúčovú úlohu v zavádzaní diagnostiky v našom laboratóriu. Komunikovali s Berlínom a spolu s doktorkou Janou Gőczeovou z Laboratória molekulárnej diagnostiky ÚVZ SR ako prvé rozbiehali diagnostiku COVID-19 na Slovensku.
Prečo „chrípkari" dohliadajú aj na COVID?
Na prvé počutie môže znieť zvláštne, že sa koronavírusom zoberá NRC pre chrípku: COVID-19 je predsa spôsobený odlišným typom vírusu. Toto rozhodnutie však bolo vzhľadom na okolnosti úplne prirodzené.
Začiatkom roka 2020 totiž okolo WHO neexistovala potrebná sieť pracovísk zameraných špeciálne na koronavírusy. Prirodzeným a najrýchlejším riešením preto bolo, aby práve národné referenčné centrá pre chrípku začali automaticky riešiť aj COVID-19, keďže tiež ide o respiračné vírusové ochorenie.
„Pri diagnostike ide v princípe o klasickú RT-PCR metódu. V rámci siete WHO sme dostali špeciálny protokol. V ňom boli zverejnené sekvencie primerov, ktoré sú cielené práve na patogén spôsobujúci COVID-19. Primery dokážu zachytávať špecifickú oblasť daného vírusu vo vzorke a na základe toho možno u pacienta diagnostikovať ochorenie. Ich syntéza trvá okolo jedného až dvoch týždňov a zvyšok potrebných chemikálií sme už mali v laboratóriu,“ povedala doktorka Staroňová.
V priebehu dvanástich dní od prvej podozrivej vzorky sa podarilo spustiť diagnostiku už aj priamo v NRC. „Prvýkrát sme vyšetrovali vzorky priamo u nás 3. februára. Vedeli sme, že skôr či neskôr nejakého pacienta zachytíme a ochorenie sa potvrdí aj na Slovensku,“ hovorí doktorka Staroňová.
Za vzorkami vidia jednotlivcov
V laboratóriu si presne pamätajú moment, kedy sa im podarilo diagnostikovať prvého pozitívneho pacienta. Bolo to 6. marca 2020.
„Akonáhle sme si výsledok viacnásobne potvrdili a boli si istí jeho správnosťou, nahlasovali sme to hlavnému hygienikovi. Hneď ho zaujímalo, ako sa pacient má, keďže už bol hospitalizovaný. Boli to časy, keď vzoriek nebolo tak veľa, a tak sme s týmto pacientom nakoniec telefonovali aj my. Informovali sme vtedajšieho premiéra a nasledovala tlačová správa a oznámenie verejnosti,“ opisuje doktorka Staroňová sled udalostí.
Aj dnes, keď je vzoriek neporovnateľne viac, v laboratóriu stále vidia za vzorkami jednotlivcov. Kontakt s vonkajším svetom nestratili, pretože ak sa ľuďom z rôznych dôvodov nedarí dostať k výsledku, častokrát telefonujú aj priamo do NRC.
„Na začiatku sme nepredpokladali, že sa postupne s touto diagnostikou stretne väčšina obyvateľstva a že bude takáto masová. Vychádzali sme zo skúseností z predošlých epidémií koronavírov, SARS a MERS, že pôjde o niekoľko importovaných prípadov zo zahraničia. Nepredpokladali sme, že z toho nakoniec bude pandémia,“ spomína odborníčka.
Odborníci vytvorili sieť aj do budúcnosti
Pri budovaní efektívnej diagnostiky bolo najnáročnejšie nastaviť laboratórium tak, aby dokázalo reagovať na ohromný dopyt. Tak, aby sa z pôvodne nadstavbovej činnosti stala rutina. „Na takto veľký každodenný objem vzoriek sme zo začiatku neboli nachystaní. Bolo potrebné laboratórium dovybaviť, aby sme ich stačili spracovať v personálnom obsadení, aké máme,“ hovorí doktorka Staroňová s tým, že s riešením museli prísť ihneď. NRC totiž bolo v marci na diagnostiku samo, vzorky pritom bolo nutné diagnostikovať masovo a rýchlo.
„Nikdy predtým sme takýto nápor nezažili. Aj keď si spomenieme na pandémiu chrípky v rokoch 2009 a 2010, nebolo to ani zďaleka takéto, v porovnaní s dneškom sme diagnostikovali možno desatinu vzoriek. Vtedy chodili denne desiatky vzoriek, teraz chodia denne stovky,“ vysvetľuje odborníčka vážnosť situácie, v ktorej sa odrazu ocitli.
Postupne sa však pridali aj prvé tri regionálne úrady v Košiciach, Trenčíne a v Banskej Bystrici. V polovici apríla sa začali pripájať aj súkromné laboratóriá. Do diagnostiky sa zapájajú už aj regionálne úrady v Komárne, Nitre, Poprade a v Žiline.
Hektický a extrémne vyčerpávajúci rok, ktorí majú za sebou pracovníci našich laboratórií, však priniesol viac než efektívnu a spoľahlivú diagnostiku. „Nadviazali sme nové spolupráce, spoznali sme sa so štátnymi a súkromnými laboratóriami, ako aj s vedcami. Niežeby sme o sebe predtým vôbec nevedeli, ale pred pandémiou si mnohé laboratóriá v princípe navzájom konkurovali. Teraz sme museli všetci začať spolupracovať. Dnes už je sieť medzi laboratóriami vytvorená a ak by sa niekedy v budúcnosti objavilo nové ochorenie, dokážeme opäť spolupracovať,“ uzatvára doktorka Staroňová.
Zdroj: Daša Račková, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR