Vyplýva to z medzinárodnej štúdie zverejnenej v časopise Nature ecology and evolution. Podľa vedcov mal neandertálec komunikačné zručnosti veľmi podobné dnešným ľuďom, teda schopnosť počuť a artikulovať slová, píše agentúra AFP.
Vedecký tím profesorky bioakustiky Mercedes Conde-Valverdeovej zo španielskej univerzity Alcalá použil počítačovú tomografiu na skenovanie sluchového aparátu pozostatkov piatich exemplárov neandertálca. Vytvorili model vonkajšieho a stredného ucha a podľa neho stanovili, aké frekvencie zvuku počul.
„Čím je (spektrum frekvencií) širšie, tým odlišnejšie zvuky môže jedinec vydávať a tým je komunikácia efektívnejšia,“ vysvetľuje Conde-Valverdeová.
Spektrum skúmaných neandertálcov sa veľmi blížilo dnešným ľuďom a zahŕňalo vysoké frekvencie, ktoré sú potrebné na vyslovenie spoluhlások. Práve spoluhlásky človeka odlišujú od zvierat, ktorých komunikácia stojí prakticky výhradne na samohláskach.
Už skôr paleontológovia zistili, že neandertálci vyrábali nástroje, čo je dôkaz, že boli schopní sa učiť, čo je jednou z podmienok vzniku jazyka. Ďalšou podmienkou je práve fyzické prispôsobenie sluchového aparátu, ktoré nová štúdia preukázala. Človek žijúci pred viac ako 40 000 rokmi podľa autorov štúdie hovoril takmer rovnako, ako my.
„Keby sme počuli hovoriť dvoch neandertálcov za závesom bez toho, aby sme ich videli, mysleli by sme si, že počujeme cudzincov, ktorí hovoria cudzím jazykom,“ vyhlásila Conde-Valverdeová.