Niektoré vírusy sú známe tým, že súťažia, aby to boli práve ony, kto zavlečie do organizmu infekciu. Vedci z univerzity v Glasgowe zistili, že rhinovírus spôsobujúci nachladnutie je v tomto ohľade silnejší ako koronavírus. Prínosy môžu byť síce krátkodobé, ale rhinovírus je tak rozšírený, že by podľa vedcov rovnako mohol pomôcť pri spomalení covidu.
BBC navrhuje, aby ste si svoj nos, hrdlo a pľúca predstavili ako v rade stojace domy. Keď sa vírus dostane dovnútra, môže buď podržať ostatným vírusom dvere a vpustiť ich tiež dovnútra alebo za sebou naopak zabuchnúť a nechá si všetky domy sám pre seba.
Rhinovírus je jeden z najsebeckejších vírusov a takmer vždy človeka nakazí sám. Iné vírusy, ako napríklad adenovírusy, majú zrejme väčšie sklony k „spolubývaniu“.
Vzniklo mnoho špekulácií, ako sa v interakcii s inými vírusmi bude správať SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje chorobu covid-19. Výzvu pre vedcov navyše predstavuje skutočnosť, že kvôli obmedzeniu kontaktov v spoločnosti sa spomalilo šírenie všetkých vírusov, a tak sa horšie študujú.
Tím z Centra výskumu vírusov v Glasgowe použil repliku výstelky dýchacích ciest človeka, ktoré sú tvorené rovnakým typom buniek, a nakazil ich vírusom SARS-CoV-2 a rhinovírusom, ktorý je jednou z najrozšírenejších infekcií u ľudí a spôsobuje prechladnutie.
Keď vedci vypustili rhinovírus a SARS-CoV-2 zároveň, uspel len rhinovírus. Keď mal náskok 24 hodín, SARS-CoV-2 sa dovnútra vôbec nedostal. Ak mal SARS-CoV-2 hodinový náskok, rhinovírus ho rovnako premohol a z organizmu ho vypudil.
„SARS-CoV-2 sa nikdy neuchytil, je silne inhibovaný rhinovírusom. Je to úplne vzrušujúce, pretože ak máte vysokú prevalenciu rhinovírusu, mohol by zastaviť novú infekciu SARS-CoV-2,“ uviedol doktor Pablo Murcia.
Podobné efekty vedci zaznamenali už aj skôr. Rozsiahla epidémia rhinovírusu možno oddialila epidémiu prasacej chrípky v niektorých častiach Európy v roku 2009.
Ďalšie pokusy ukázali, že rhinovírus spúšťa imunitnú reakciu vnútri nakazených buniek, čo vírusu SARS-CoV-2 zabráni v replikácii seba samého. Keď vedci zablokovali imunitnú reakciu, tak bola úroveň vírusu covidu rovnaká, ako keď tam rhinovírus nebol.
Covid by však bol schopný znovu spôsobiť infekciu, akonáhle prechladnutie poľaví a imunitná reakcia sa oslabí.
„Očkovanie plus hygienické opatrenia plus interakcie medzi vírusmi by mohli výrazne znížiť výskyt SARS-CoV-2, ale najväčší prínos bude mať očkovanie,“ je presvedčený doktor Murcia.
Podľa profesora Lawrence Younga z fakulty medicíny univerzity vo Warwicku sú rhinovírusy „vysoko prenosné“. Zverejnená štúdia podľa neho naznačuje, že „táto bežná infekcia by mohla ovplyvniť vplyv covidu-19 a šírenie SARS-CoV-2, najmä v jesenných a zimných mesiacoch, kedy sú sezónne nachladnutia častejšie“.
Ako bude všetko prebiehať počas nasledujúcich zím, je zatiaľ veľká neznáma. Koronavírus tu zrejme stále niekde bude a všetky ostatné infekcie, ktoré sa počas pandémie príliš nevyskytovali, sa môžu vrátiť s väčšou silou, pretože imunita voči nim medzitým oslabila.
Lekárka Susan Hopkinsová z organizácie spadajúcej pod britské ministerstvo zdravotníctva už varovala, že nás čaká „ťažká zima“. „Mohla by prísť vlna chrípky. Mohla by sa objaviť aj vlna ďalších ochorení dýchacích ciest a respiračných patogénov,“ uviedla Hopkinsová.
Výsledky štúdie zverejnil odborný časopis zameraný na infekčné choroby Journal of Infectious Diseases.