Päťdesiatdeväťročný Robert Tools bol vážne chorý a bez pomoci nemohol urobiť ani krok, kvôli jeho zdravotnému stavu nepripadala do úvahy ani transplantácia. „Mal som na výber – buď sedieť doma a zomrieť, alebo využiť šancu, ktorá sa mi naskytla. Tak som si vybral to druhé,“ opísal necelé dva mesiace po operácii Tools svoje pohnútky, ktoré ho prinútili súhlasiť s experimentálnou operáciou, ktorá mu mala dať šancu na ďalší život.
Počas sedem hodín trvajúceho zákroku dostal namiesto svojho chorého srdca prístroj vyvinutý firmou ABIOMED, ktorý nebol priamo spojený so žiadnym vonkajším zdrojom energie. Batéria vo vnútri mala dostatok energie na pol hodiny činnosti a dobíjala sa cez kožu z inej batérie, ktorú pacient nosil na opasku.

„Najviac som si musel zvyknúť na to, že nemám srdcový rytmus, miesto tlkotu srdca počujem jemné vrčanie. Vďaka nemu ale viem, že som nažive, počujem ho aj bez stetoskopu,“ zveril sa Robert Tools na tlačovej konferencii koncom augusta 2001. Po operácii sa muž, ktorému dávali najviac mesiac života, pomerne rýchlo zotavil a lekári dokonca uvažovali o tom, že ak pacient zosilnie, bude môcť dostať pri transplantácii srdce ľudské.

Tieto nádeje sa však nenalnili, Tools totiž na konci novembra 2001 zomrel na komplikácie spôsobené vnútorným krvácaním do brucha. S umelým srdcom žil takmer päť mesiacov. Po ňom dostalo umelé srdce od ABIOMED niekoľko ďalších pacientov, väčšine z nich však predĺžilo život len o niekoľko mesiacov.
Najdlhšie s ním žil druhý z operovaných Tom Christerson, ktorý zomrel 512 dní po operácii, keď umelému srdcu vypovedala službu membrána. Vo všetkých prípadoch pritom išlo o vážne chorých pacientov, ktorým by bez operácie zostávalo len niekoľko týždňov života.
Celkovo ale ABIOMED vyhodnotil projekt ako neúspech a vývoj v roku 2015 zastavil. Konštrukciou umelého srdca sa zaoberajú aj ďalšie spoločnosti, zariadenia, ktoré by dokázali úplne a trvalo nahradiť to ľudské, sa ale nikomu doteraz vyvinúť nepodarilo.