Nobelovu cenu za medicínu dostali autori výskumu receptorov teploty a hmatu

Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu dostali David Julius a Ardea Patapoutian za objav senzorických receptorov teploty a hmtu.

, , 04.10.2021 07:33
23

Oznámením tohtoročných držiteľov Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu začalo tohtoročné vyhlasovanie týchto prestížnych ocenení.

Objavy ocenených podľa štokholmského Karolínskeho inštitútu umožnili pochopiť, ako môžu teplo, chlad a mechanické sily podnietiť nervové impulzy, ktoré ľuďom umožňujú vnímať a prispôsobovať sa okolitému svetu.

Mená laureátov oznámil v Štokholme Thomas Perlmann, generálny tajomník Nobelovho výboru. „Toto naozaj otvára jedno z tajomstiev prírody,“ povedal Perlmann. Tento objav je podľa jeho slov veľmi dôležitý, pretože je to niečo „zásadné pre naše prežitie“.

Vizitky tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za medicínu

David Julius (65):

julius-2 3-464x696
  • Americký fyziológ Julius stojí za objavmi umožňujúcimi lepšie pochopenie bunkových a molekulárnych základov rôznych pocitov, zvlášť bolesti, vnímanie chladu či tepla a tlaku.
  • Vedecký tím pod jeho vedením skúmal takzvané TRPV1 receptory, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v neurónoch periférneho nervového systému, kde sa podieľajú na prenose a modulácii bolestivých podnetov. Medzi ich najznámejšie aktivátory patria alkaloid kapsaicín, ktorý je hlavnou aktívnou zložkou čili papričiek. V roku 1997 napríklad Julius objavil, že kapsaicín v skutočnosti nepáli, ale len napodobňuje pocit pálenia dráždením termoreceptormi, ktoré reagujú iba pri teplotách nad 37 °C.
  • Narodil sa 4. novembra 1955 v Brooklyne v New Yorku. Vyštudoval biológiu na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT) a následne vyštudoval Kalifornskú univerzitu v Berkeley, kde získal doktorát na katedre biochémie. Potom absolvoval postdoktorandské štúdium na Kolumbijskej univerzite. V roku 1990 začal učiť na Kalifornskej univerzite v San Franciscu, najprv na Katedre bunkovej a molekulárnej farmakológie, potom na katedre fyziológie, kde je v súčasnosti riadnym profesorom.
  • Publikuje vo vedeckých časopisoch a je držiteľom mnohých prestížnych ocenení. V roku 2010 napríklad získal španielsku cenu princa Astúrskeho za vedeckotechnický výskum, v rovnakom roku získal v oblasti vedy Shawová cenu, ktorá býva považovaná za hongkongskú obdobu Nobelovej ceny. V minulom roku získal spolu s Ardemom Patapoutianom Kavliho cenu za neurovedy.
  • Pôsobil okrem iného ako predseda sekcie fyziológie a farmakológie americkej Národnej akadémie vied a je členom vedeckej rady Lekárskeho inštitútu Howarda Hughesa (HHMI).
  • Je ženatý, jeho manželkou je americká fyziologička Holly Ingrahamová.

Ardea Patapoutian (54):

Patapoutian-2 3-464x696
  • V Libanone narodený americký molekulárnej biológ a neurológ, sa špecializuje na prenos impulzov v nervovom systéme. Pôsobí v oddelení neurovied vo Scrippsovom výskumnom ústave v La Jolla v Kalifornii a tiež ako výskumný pracovník v Lekárskom inštitúte Howarda Hughesa (HHMI) v Marylande.
  • Narodil sa v roku 1967 v Bejrúte, absolvoval Americkú univerzitu v Bejrúte, potom v roku 1986 odišiel do Spojených štátov. Tu v roku 1990 vyštudoval biológiu na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA) a doktorát z biológie získal na Kalifornskom technologickom inštitúte (Caltech) v roku 1996. Potom pôsobil na Kalifornskej univerzite v San Franciscu.
  • V roku 2000 začal Patapoutian pracovať v oddelení neurovied vo Scrippsovom výskumnom ústave, postupne tu zastával rôzne pozície. Medzi rokmi 2000 až 2014 tiež robil výskum v genomickom inštitúte výskumnej nadácie firmy Novartis v kalifornskom San Diegu. Od roku 2014 pôsobí aj ako bádateľ v Lekárskom inštitúte Howarda Hughesa (HHMI).
  • Od roku 2016 je členom Amerického združenia pre rozvoj vedy (AAAS), od roku 2017 členom Národnej akadémie vied (NAS), a od roku 2020 členom Americkej akadémie vied a umení.
  • Je tiež držiteľom početných ocenení, v roku 2017 získal Cenu Alden Spencera, v roku 2019 cenu Lewisa Rosenstiela za významnú prácu v základnom lekárskom výskume a v minulom roku prestížnu Kavliho cenu v oblasti neurovied. Posledné dve menované ceny získal spoločne s Davidom Július, s ktorým sa delia aj o dnešný Nobelovu cenu za medicínu. Tiež mu bola udelená cena priekopníkov vedomostí nadácie BBVA v oblasti biológie a biomedicíny.

Patrik Ernforst z Karolínskeho inštitútu povedal, že Julius použil kapsaicín, aktívnu zložku z papričiek čili, aby zistil nervové snímače, ktoré nervovým zakončeniam ľudskej pokožky umožňujú reagovať na teplo. Julius pôsobí ako profesor fyziológie na Kalifornskej univerzite v San Franciscu (UCSF).

Patapoutian objavil v bunkách ďalšie receptory, citlivé na tlak a reagujúce na mechanické podnety. Tento libanonsko-americký expert v oblasti molekulárnej biológie a neurológie pôsobí na inštitúte Scripps Research v americkom štáte Kalifornia. Obaja vedci okrem diplomu a zlatej medaily získali aj finančnú odmenu desať miliónov švédskych korún (zhruba 984 800 eur).

Pred dnešným oznámením nových laureátov médiá špekulovali o tom, že cenu za medicínu by mohli dostať vedci, ktorí prispeli k výskumu takzvaných mRNA vakcín proti covidu a tým aj k veľmi rýchlemu vývoju vakcín proti covidu-19.

Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2020 získali Američania Harvey Alter a Charles Rice a Brit Michael Houghton za výskum v súvislosti s objavom vírusu spôsobujúceho hepatitídu typu C.

Na základe poslednej vôle a z finančných prostriedkov významného švédskeho priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (183396) je od roku 1901 každoročne udeľovaná prestížna Nobelova cena za významný objav, čin alebo dielo. Táto pocta umelcom vedcom, ekonómom a mierotvorcom je všeobecne považovaná za najhodnotnejšie ocenenie na svete.

Vlani túto cenu získali Američania Harvey Alter a Charles Rice a Brit Michael Houghton za objavy, ktoré prispeli k identifikácii vírusu hepatitídy C.

Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu od roku 1901 dostalo 222 ľudí, v dvoch tretinách prípadov bola udelená kolektívne dvom či trom osobám.

Jej najmladším laureátom sa stal v roku 1923 v 32 rokoch Kanaďan Frederick Banting, ktorý ju dostal za objav inzulínu.

Najstarším nositeľom tejto ceny sa stal vo svojich 87 rokoch Američan Francis Peyton Rous, ktorý bol ocenený v roku 1966 za výskum rakoviny.

Nobelovu cenu za medicínu dostalo doteraz iba 12 žien.

Meno nositeľa Nobelovej ceny za fyziku oznámi výbor švédskej Kráľovskej akadémie vied v utorok 5. októbra najskôr o 11.45 h.

Cenu za chémiu udelí v stredu 6. októbra v rovnakom čase tiež Nobelov výbor Kráľovskej akadémie vied. Švédska akadémia oznámi laureáta alebo laureátku Nobelovej ceny za literatúru 7. októbra o 13.00 h.

Nórsky Nobelov výbor v Osle potom udelí Nobelovu cenu za mier, a to v piatok 8. októbra najskôr o 11.00 h.

Ako poslední budú známi laureáti Nobelovej ceny za ekonomiku, ktorých oznámi švédska Kráľovská akadémia vied v pondelok 11. októbra nie skôr ako o 11.45 h.

Laureáti si vzhľadom na koronavírusovú pandémiu prevezmú ceny v decembri vo svojich domovských krajinách, podobne ako vlani.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
23 debata chyba
Viac na túto tému: #výskum #vedci #vakcíny #pandémia #Nobelova cena #medicína