V stolici pravekých baníkov, ktorá sa zachovala v soľných baniach v rakúskom Hallstatte, totiž pri mikrobiologickom rozbore objavili okrem iného stopy modrej plesne, ktorá sa dodnes používa pri výrobe zrejúcich syrov. V jedálničku vtedajších ľudí však prevažovali celozrnné obilniny, ktoré dopĺňalo ovocie, strukoviny a mäso, uviedli odborníci v štúdii zverejnenej v časopise Current Biology.
Čítajte aj Vikingovia boli v Amerike presne pred 1000 rokmi
Hoci konzumácia alkoholu nebola v praveku ničím neobvyklým, objavili vedci v stolici prvý molekulárny dôkaz o tom, že ľudia v soľných baniach pred takmer tromi tisíckami rokov bežne pili pivo. Ešte viac ich ale prekvapil nález plesní Penicillium roqueforti a Saccharomyces cerevisiae, ktoré podľa nich svedčia o tom, že sa už vtedy úmyselne používali pri výrobe syrov.
„To je podľa mňa veľmi sofistikované. Je to niečo, čo by som v tom čase nečakal,“ povedal vedúci výskumného tímu Frank Maixner, ktorý pôsobí ako mikrobiológ v inštitúte EURAC v talianskom Bolzane. „Baníci v Hallstatte podľa všetkého úmyselne používali technológie fermentácie pomocou mikroorganizmov, ktoré sa v potravinárskom priemysle používajú dodnes,“ dodal.
„Začína byť čím ďalej jasnejšie, že prehistorické kulinárske postupy boli veľmi dômyselné a že komplexné spracovanie potravín vrátane techniky fermentácie hralo v ranej histórii stravovacích návykov podstatnú úlohu,“ uviedla Kerstin Kowariková z viedenského prírodovedeckého múzea.
Alpské mesto Hallstatt je zaradené na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO a v pravekých dejinách Európy hralo tak významnú úlohu, že podľa neho bolo dokonca pomenované historické obdobie. Halštatská doba sa datuje do 7. až 5. storočia pred naším letopočtom a spadá do staršej doby železnej.
Čítajte aj Potápač našiel na dne mora meč z obdobia križiackych výprav
V soľných baniach v Hallstatte archeológovia objavili množstvo cenných nálezov, pretože baníci vtedy pod zemou trávili celé dni. Vďaka priaznivej klíme s konštantnou teplotou okolo ôsmich stupňov Celzia a vysokej koncentrácii soli vo vzduchu sa zachovali dokonca aj ich exkrementy.
Vedci skúmali stolicu z doby bronzovej, z doby železnej a z 18. storočia. Hlavným rozdielom oproti dnešnej bežnej strave bolo podľa nich to, že sa predtým konzumovali menej spracované potraviny. Zloženie črevnej mikroflóry napovedá, že ľudia sa vtedy stravovali obdobne ako v súčasnosti obyvatelia tradičných komunít mimo západnej krajiny.