K jeho objavom patria očkovacie látky proti besnote a sneti slezinnej alebo antraxu. Vynašiel tiež jednu z metód konzervácie potravín tepelnou sterilizáciou, ktorú si nechal patentovať v roku 1865 ako proces na boj s „chorobami vína“ a ktorá sa potom začala aplikovať aj na pivo a mlieko. Pomenovaná bola na jeho počesť pasterizácia.
Čítajte aj Levočskí chirurgovia prvýkrát použili novú operačnú metódu. Na vyplnenie kostného defektu im poslúžilo bioaktívne sklo
Louis Pasteur sa narodil vo francúzskom meste Dole do chudobnej rodiny garbiara. Po štúdiách v Paríži začal v roku 1849 vyučovať chémiu na Štrasburskej univerzite, kde sa v rovnakom roku oženil s dcérou rektora Máriou Laurentovou. Mali spolu päť detí, ale tri z nich zomreli v útlom veku na týfus. To prispelo k tomu, že sa Pasteur začal viac venovať štúdiu infekčných chorôb. V roku 1887 založil ústav zameraný na bakteriológiu, ktorý nesie jeho meno, a stal sa jeho prvým riaditeľom.
Slávny vedec zomrel 28. septembra 1895 vo veku 72 rokov. Ním založený ústav funguje dodnes a pobočky má vo viac ako troch desiatkach krajín na všetkých obývaných kontinentoch s výnimkou Austrálie.
Čítajte aj Slovensko bojuje s nedostatkom liekov. Nie však v komárňanskej nemocnici. Tam si ich vyrábajú sami
Svetu dal niekoľko nositeľov Nobelových cien a priamo či nepriamo svojim výskumom zachránil milióny ľudí. V hlasovaní o najväčšieho Francúza všetkých čias, usporiadanom v roku 2005, sa Louis Pasteur umiestnil na druhej priečke po niekdajšom prezidentovi Charlesovi de Gaulleovi.
