Informovala o tom stanica Sky News. Korešpondencia z rokov 1578 až 1584 bola dlhú dobu pokladaná za stratenú. Nález a následné rozlúštenie listov označil za najzásadnejší objav o živote Stuartovne za posledných 100 rokov autor jej životopisu John Guy.
„Tento objav je historickou a literárnou senzáciou,“ uviedol Guy na rozlúštenie obsahu listov.
„Tá šifra je pomerne sofistikovaná a chvíľu nám trvalo, kým sme ju prelomili,“ vysvetlil George Lasry, počítačový vedec a kryptoanalytik, ktorý na veci spolupracoval s profesorom hudby Norbertom Biermannom a fyzikom Satoshim Tomokiyoom.
Na 57 listov narazili náhodou v digitálnych archívoch Francúzskej národnej knižnice, ktorá ich vydávala za talianske materiály zo 16. storočia.
„Po chvíli sme si začali všímať, že veľké úseky textov sú v skutočnosti písané vo francúzštine. Vyplývalo z nich, že ich písala žena, ktorá bola väznená a mala syna, čo mohlo zodpovedať Márii Stuartovej,“ uviedol Lasry.
Väčšina listov bola adresovaná francúzskemu veľvyslancovi v Anglicku, Michelovi de Castelnau de Mauvissieremu, ktorý podporoval nárok Stuartovne na trón. Sťažovala sa v nich okrem iného na zlé zdravie, podmienky, v ktorých je väznená, a vyjadrovala v nich aj rozrušenie z únosu svojho syna Jamesa, budúceho kráľa, v auguste 1582.
Okrem snáh o vyjednanie svojho prepustenia Mária Stuartová v mnohých listoch zmienila aj jej opovrhnutie nad Sirom Francisom Walssinghanom, jedným z najdôležitejších radcov Alžbety I., čo sa pre kryptoanalytikov nakoniec stalo jedným z hlavných vodítok. Mária Stuartovna bola sťatá pred 436 rokmi. Dovtedy strávila 19 rokov, takmer polovicu života, vo väzení na rôznych hradoch v Škótsku a Anglicku. Uväzniť ju kvôli ohrozeniu vlastnej moci nechala Alžbeta I., jej sesternica a kráľovná Anglicka a Írska. Katolíci považovali Máriu Stuartovnu, prvú v rade následníctva, za legitímnu panovníčku.