Tehotenstvo a popôrodné obdobie môže byť jedným z najstresujúcejších období v živote ženy, ktoré so sebou nesie aj riziko vzniku alebo relapsu duševnej poruchy – najčastejšie depresie alebo úzkosti. Existujú pritom faktory, ktoré duševnú pohodu žien po pôrode výrazne ovplyvňujú. Problémom je, že väčšina doterajších štúdií sa na tieto faktory nepýta samotných žien.
Nový výskum odborníkov z českého Národného ústavu duševného zdravia (NÚDZ) tento prístup zásadne zmenil a problematiku analyzuje z pohľadu samotných žien v perinatálnom období.
Čítajte aj Nočné mory v detstve sú spojené s vyššou hrozbou demencie a Parkinsona v starobe
Vedci z Centra perinatálneho duševného zdravia NÚDZ oslovili ženy medzi 18 a 45 rokmi v perinatálnom období, ktoré sa stretávali s duševnou nepohodou a z ktorých 53 % vyhľadalo odbornú pomoc. Odborníci následne analyzovali odpovede 188 z nich. „V mediálnom priestore sa často skloňuje tematika pôrodnej traumy. Negatívne zážitky pri pôrode môžu mať veľký vplyv na psychický stav žien, nejde však o jedinú príčinu duševnej nepohody po pôrode – často sa totiž zabúda na faktory, ktoré pôsobia dlhodobo a majú veľmi výrazný vplyv,“ popisuje Antonín Šebela, vedúci Centra perinatálneho duševného zdravia NÚDZ.
Problémy s tehotenstvom a pôrodom aj správanie okolia
Medzi najčastejšie spomínané faktory duševnej nepohody patria problémy spojené s tehotenstvom, pôrodom či dojčením, o ktorých hovorilo 35 % opýtaných žien. Na rovnakú časť pôsobí problematicky správanie najbližšieho okolia, kedy sa ženy najčastejšie sťažujú na nedostatok podpory a komunikácie a prílišný tlak spolu s pocitmi, že žena musí zvládať všetko sama. Až 14 % žien vnímalo problematicky prístup personálu v pôrodnici a časť sa sťažovala aj na bagatelizáciu ich duševných problémov v perinatálnom období.
Čítajte aj Vylepšenie človeka pomocou robotických častí tela je na dosah ruky
„Často sa spomínalo dojčenie, a to napriek faktu, že je uvádzané ako protektívny faktor duševného zdravia a je známy celý rad jeho pozitívnych aspektov ako pre matku, tak aj pre dieťa. Avšak niektoré ženy nemôžu dojčiť prirodzene alebo im dojčenie spôsobuje značné ťažkosti a bolesti. Dojčenie teda nie je vždy ochranným faktorom, a pokiaľ žena zažíva tieto problémy, môže mať dojčenie potenciálne negatívny vplyv na jej duševné zdravie, a tak pôsobiť aj na dieťa. Negatívne vplyv problémov spojených s dojčením na duševné zdravie ženy zhoršuje kritika, odsudzovanie a tlak okolia,“ vysvetľuje Kristína Hrdličková z NÚDZ.
Práve správanie blízkeho okolia je druhou najčastejšie uvádzanou príčinou duševnej nepohody v perinatálnom období. Podľa vedcov je tak potrebné motivovať partnerov, rodinných príslušníkov a ďalšie blízke osoby k psychickej i sociálnej podpore a aktívnemu zapojeniu do starostlivosti o novorodenca a chod domácnosti.
Čítajte aj Čínski inžinieri vyrobili bozkávacieho robota. Umožňuje intimitu vo vzťahoch na diaľku
Podpora blízkych a zlepšenie starostlivosti
„Výskum ukázal, že je potrebné viac sa zamerať na to, aby ženy, ktoré pociťujú svoj pôrod ako náročný, mali možnosť o tejto skúsenosti s niekým hovoriť, ideálne ihneď v pôrodnici. Dôležitým zistením tiež je, že nemalá časť žien identifikovala ako spúšťače svojej psychickej nepohody správanie svojich blízkych. Znalosti zo získaných dát tak potvrdili, že je nutná postupná cesta k integrácii telesnej a psychosociálnej starostlivosti o ženy po pôrode, tak ako to napokon odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia. Dôležité je tiež odstránenie stigmy, ktoré s duševnými ťažkosťami v perinatálnom období súvisí,“ uzatvára Antonín Šebela.
Výsledky výskumu boli publikované v odbornom časopise Journal of the American Psychiatric Nurses Association.