Českí vedci strávili päť mesiacov v kamerunskom pralese, kde sa snažili nazbierať čo najväčšie množstvo vzoriek čerstvého trusu voľne žijúcich primátov. S pomocou miestnych obyvateľov takto zhromaždili dáta od 60 goríl a 31 šimpanzov. V rámci monitoringu zdravia miestnych komunít sa do štúdie zapojili aj ľudia z troch dedín, v ktorých blízkosti sa voľne pohybujú ľudoopy.
Vzorkovanie sa uskutočnilo na periférii kamerunskej rezervácie Dja. Toto územie už nie je podľa českých vedcov veľmi chránené – v rámci farmárčenia, lovu či ťažbe surovín dochádza k častému kontaktu medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami. „Dôsledkom toho je zvýšené riziko prenosu patogénov a ich následné zavlečenie medzi miestne komunity ľudí aleo opačne do rezervácie medzi voľne žijúce zvieratá,“ upozornila vedúca štúdie Barbora Pavčo.
Čítajte aj Nová štúdia odhalila, ktoré vývojové zmeny umožnili našim predkom zliezať zo stromov
„Zaujímavosťou je, že sa nám podarilo detegovať vzájomný prenos štyroch hlístovcov medzi ľuďmi a ľudoopmi, pričom pri jednom druhu išlo len o druhý prípad infekcie zaznamenaný u ľudí,“ spresnil člen výskumného tímu Vladislav Ilík. Miera vzájomného prenosu strongylidných hlístovcov medzi ľuďmi a ľudoopmi ho prekvapila. „V porovnaní s predchádzajúcimi štúdiami z chránených lokalít sme zaznamenali viac parazitických druhov, pri ktorých došlo k prenosu,“ vysvetlil Ilík.
Strongylidné hlístovce infikujú podľa výskumníkov veľké množstvo ľudí. Machovce, ktoré do tejto skupiny patria, nakazili podľa odhadov okolo 400 miliónov ľudí. Tieto parazity môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy a v súčasnosti, keď sa kontakt medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami zintenzívňuje, môže mať vzájomný prenos patogénov vážne dôsledky na oboch stranách, dodali českí výskumníci.