Táto frustrácia prichádza minimálne dvakrát ročne. Najprv sa hodiny posúvajú o hodinu dopredu, potom zasa o hodinu späť. Kým v jednom prípade spíme kratšie, v druhom si zas kompenzujeme krátky deň. Nemusíte preto lietať do zámoria, aby ste si všimli aký vplyv má aj malý časový posun na váš organizmus. Horší spánok, rozhádzaný biorytmus, nespavosť.
Nemusíte lietať do zámoria, aby ste zažili frustráciu zo zmeny času na vlastnej koži. Aj v našich geografických podmienkach sa čas posúva najprv o hodinu dopredu, potom zas o hodinu späť. Kým v jednom prípade spíme kratšie, v druhom si zas kompenzujeme kratší deň a menej slnečného svetla. Aj takýto malý časový posun môže mať zásadný vplyv na organizmus. Horší spánok, rozhádzaný biorytmus, nechutenstvo, nespavosť. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo si vlastne takto ubližujeme?
Negatívne dopady na organizmus pociťuje takmer každý
Posun času nie je len regionálny fenomén. Zápasia s ním krajiny po celom svete. Nie však všetky. Začiatky zmeny času siahajú do minulého storočia, kedy sa krajiny ako Nemecko či Rakúsko-Uhorsko rozhodli šetriť energiu jednoduchou úpravou času, ktorý by maximalizoval využitie denného svetla. Počas druhej svetovej vojny si väčšina západných krajín túto prax osvojila a dodnes sa jej nedokázala zbaviť napriek tomu, že bolo vedecky viackrát preukázané, že negatíva zmeny času prevažujú nad pozitívami. Neplatí ani hypotéza, že ľudia sú vďaka dlhšiemu dňu viac produktívni. Práve naopak.
Organizmu trvá niekoľko dní, kým sa novému času prispôsobí a počas tejto aklimatizácie produktivita naopak klesá. Zvyšuje sa takisto riziko vzniku dopravných nehôd a ani ekonomické dopady nie sú príliš pozitívne. Krajiny navyše menia svoj čas individuálne. V Európskej únii, vrátane Slovenska, sa letný čas v roku 2024 začína 31. marca a končí 27. októbra. V minulom roku to však bolo o päť dní skôr a budúci rok zas o deň neskôr. Avšak v takej Kanade si obyvatelia posúvajú ručičky na hodinkách s niekoľkotýždňovým rozdielom. Tento rok Kanaďania prešli na letný čas už 10. marca a na zimný sa vrátia až 3. novembra.
Európska únia aj po rokoch bez zmeny
Nie všetky krajiny však svoj čas menia. Z veľkých ekonomík je to napríklad Japonsko, India alebo Čína, ktoré sa rozhodli zachovať si jednotný čas. Dezorientovaní zmenou nie sú ani obyvatelia Azerbajdžanu, Iránu, Jordánska, Ruska či Turecka. A z afrických krajín mení čas na letný len Egypt. Európska únia sa stále zmenám času aj naďalej poddáva. Pritom už v roku 2019 sa otázkou zmeny času a jej potenciálnym vplyvom na občanov a hospodárstvo začala zaoberať. Európska komisia vtedy navrhla zrušenie letného alebo zimného času, pričom každému z členských štátov dala možnosť rozhodnúť sa, ktorý čas si natrvalo vyberie. Príslovie “v jednote je sila” však tentokrát neplatilo. Členské štáty sa na jednotnom prístupe nedokázali zhodnúť a zmenu odsúhlasiť. Minimálne do roku 2027 teda k žiadnym úpravám nedôjde.
Štúdia talianskych vedcov z roku 2018 preukázala, že akákoľvek zmena času narúša cirkadiánny rytmus, teda fyziologický cyklus, ktorý sa v živých organizmoch opakuje zhruba raz za 24 hodín. Cyklus je riadený vnútornými biologickými hodinami a ovplyvňuje napríklad aj to, ako spíme, koľko máme energie, aká je naša telesná teplota, pulz či produkcia hormónov. Zmena so sebou prináša stres, ktorý môže zhoršovať priebeh chorôb alebo znižovať imunitu organizmu. Nie sú to hodiny, ale denné svetlo, ktoré pomáha biologickým hodinám pri synchronizácii. A akákoľvek zmena v rozvidnievaní a západe slnka sa chtiac-nechtiac prejaví na každom organizme.
Vyššie riziko infarktu aj mŕtvcie
Kým počas dňa je dôležité, aby na sietnicu dopadalo denné svetlo s modrou zložkou, ktoré organizmu pomôže zosynchronizovať biologické hodiny, v noci je zas dôležitá tma bez modrého svetla. Tma pomáha v tele produkovať hormón melatonín, ktorý telo pripravuje na spánok. Kvôli posunu času však dodatočné svetlo počas dňa a večera môže oneskoriť čas, kedy sa telo pripravuje na spánok.
Jedna z mnohých štúdií tiež preukázala súvislosť medzi zvýšeným rizikom infarktu a zmenou času. Podľa vedcov sa pri posune času o hodinu dopredu zvýšilo jeho riziko zo štyroch na 29 percent. Iná štúdia z roku 2016 zas analyzovala zhruba tri tisícky pacientov, ktorí boli medzi rokmi 2004 a 2013 hospitalizovaní v čase prechodu zo zimného na letný čas. V porovnaní s oveľa väčšou kontrolnou vzorkou zistili, že letný čas zvýšil riziko vzniku ischemickej mŕtvice o osem percent.