Manipulovanie s výsledkami vyhľadávania nie je žiadnou novinkou. Robí tak Google, Microsoft, a v podstate všetci, ktorých dominantnú časť príjmov tvoria príjmy z reklamy. Nad tým, že sa jednému užívateľovi zobrazí vo výsledku vyhľadávania čiastočne odlišný výsledok ako jeho známemu s inými záujmami a koníčkami, sa dnes už pozastaví len málokto. To isté platí aj pri zobrazovanej reklame, ktorá pozná svoje cieľové skupiny užívateľov. Experiment najväčšej sociálnej siete napriek tomu spôsobil nemalý rozruch, ktorý podľa mnohých odborníkov nie je odôvodnený.
Facebook si dal za cieľ ovládnuť emócie státisícov užívateľov
Facebook totiž v roku 2012 spustil experiment, do ktorého zapojil takmer 700-tisíc používateľov. Úlohou experimentu bolo dokázať alebo vyvrátiť možnosť ovládania emócií u ľudí len na základe zobrazovania určitých typov príspevkov. Sociálna sieť vyhodnotila emotívny nádych príspevkov a užívateľom následne zobrazila len tie, ktoré mali z časti emotívne negatívny alebo pozitívny kontext. V rámci výskumu následne sledovala, či sa takto emotívne zafarbené príspevky podpísali na emóciách samotných užívateľov. Výsledok nikoho neprekvapil.
Tí užívatelia, ktorým sa zámerne zobrali prevažne negatívne príspevky, následne sami vo väčšej miere než obvykle zverejňovali rovnako ladené príspevky. To isté platí aj v opačnom prípade u užívateľov s pozitívne ladenými príspevkami.
Experiment vyvolal vášne medzi užívateľmi aj odborníkmi
Výskum, ktorý Facebook realizoval v spolupráci s s University of California a Cornell University, vyvolal vášne predovšetkým medzi používateľmi, no odborníci so svojimi názormi na experiment takisto nie sú jednotní. “Existuje veľké množstvo materiálu súvisiaceho s osobným životom ľudí, ktorý môže byť takýmto spôsobom manipulovaný. Obávam sa schopnosti Facebooku a ďalších pri manipulovaní názorov ľudí na politiku a ďalšie oblasti,” citoval denník The Guardian odborníka na médiá, Jima Sheridana.
Podľa profesorky psychológie na illinoiskej Elmhurst College, Katherine Sledge Moore, nie je dôvod na obavy. “Na základe toho, čo Facebook so zobrazovanými príspevkami neustále robí a s čím užívatelia pri registrácii súhlasia, táto štúdia nie je ničím výnimočným. Jej výsledky ni sú ani alarmujúce, ani ničím prevratné.” Podľa odborníkov nebol problém v tom, že Facebook experiment realizoval, ale v tom, že užívateľov o jeho priebehu neinformoval. To však už záležitosťou etiky, keďže užívatelia s takýmto prístupom dobrovoľne súhlasia, aj keď často bez toho, aby si uvedomovali následky.
Dôsledky experimentu sociálna sieť podcenila
Výskum bol realizovaný na vzorke 689-tísic používateľov a počas obdobia jedného týždňa. Podľa jeho spoluautora, Adama Kramera, bolo cieľom zistiť, či zobrazenie pozitívne správy od priateľa môže vyvolať pozitívne ladenú reťazovú reakciu. “Zároveň sme sa obávali skutočnosti, že prílišne vystavovania užívateľov negatívnym príspevkom môže viesť ľudí k tomu, aby vyhýbali návšteve Facebooku.” Kramer ale priznáva, že bolo chybou, že firma svoj experiment a jeho očakávané ciele detailne neopísala.