Nie všetky komunikačné platformy, sociálne siete či online služby používajú šifrovanie aby chránili dáta svojich užívateľov. Okrem adresáta a odosielateľa k nim potom môžu pristupovať aj tretie strany. Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu navrhuje, aby akákoľvek digitálna komunikácia bola povinne zašifrovaná. Prístup k nej by nemal mať ani prevádzkovateľ, kedže kľúčom k dešifrovaniu budú disponovať len zúčastnené strany.
Komunikácia šifrovaná od začiatku až do konca a bez zadných vrátok
Výbor chce týmto spôsobom chrániť súkromie obyvateľov členských krajín. Jeden z návrhov výboru dokonca hovorí aj o zákaze takzvaných zadných vrátok, vďaka ktorým môžu hackeri alebo vyšetrovatelia získať prístup aj k inak šifrovaným dátam. Tento zákaz by sa mal vzťahovať na komunikačné platformy ako je WhatsApp alebo Telegram.
Šifrovanie komunikácie v celom jej rozsahu (z angl. end-to-end) by v praxi znamenalo, že poskytovateľ služby by nemal prístup k dešifrovaciemu kľúču, a teda, nemohol by sledovať čo si účastníci medzi sebou posielajú. Ako informoval server BBC, návrh by mal dopĺňať článok sedem charty základných práv EÚ o ochrane súkromia. Aby sa návrh stal zákonom, musia ho najprv schváliť členovia výboru, Európsky parlament a nakoniec aj Rada ministrov.
Komisia pre políciu vyžaduje špeciálny prístup k dátam
Návrh je pritom v kontraste s návrhom Európskej komisie pri posilnení právomoci vyšetrovateľov a polície, ktorí by v prípade potreby mohli získať bezodkladný prístup k dátam užívateľov. Návrh, ktorý predstavila eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rovnosť žien a mužov, Věra Jourová, ale nešpecifikuje, k akým dátam by polícia mohla mať prístup – či už výhradne len údaje o užívateľoch a ich aktivite alebo aj informácie v širšom kontexte, ktoré umožnia napríklad sledovať ich polohu.