Slovíčko špehovanie si mnohí spájajú s nedemokratickými krajinami a diktatúrami. Pomyselnému rebríčku kraľuje Severná Kórea, ktorá ale paradoxne na sledovanie ľudí nevyužíva výdobytky moderného sveta. Výrazne tak zaostáva za Čínou, ktorá na monitorovanie diania v krajine využíva všetky technologické vymoženosti dneška – počnúc kamerami, technológiami na rozpoznávanie tváre či umelou inteligenciou. To, že Čína je veľmi prefíkanou technologickou veľmocou potvrdzuje aj najnovší výskumspoločnosti CompariTech, ktorá si posvietila na ochranu súkromia a tzv. vládny dohľad v 47 krajinách sveta. Neobišla ani Slovensko.
Firmu CompariTech zaujímala napríklad ústavná ochrana občanov, kvalita biometrie, zdieľanie dát, vizuálne sledovanie (napríklad kamerami), monitorovanie ľudí na pracovisku či kontrola komunikácie občanov. Krajiny na základe celkového skóre rozdelila do siedmich kategórií podľa toho, ako pristupujú k ochrane súkromia. Najhoršie spomedzi všetkých krajín dopadla Čína s kombinovaným skóre 1,8, ktoré ju zaradilo do šiestej kategórie s rozsiahlym sledovaním občanov. Na chvoste sa spolu s Čínou objavili aj Rusko a India so systémovými zlyhaniam pri poskytovaní bezpečnostných záruk pre občanov.
Rusko a Čína zvolili represívne metódy na internete
Čína získala veľmi nízke skóre (1,8) v prístupe k dátam občanov, ktorí sú od 16 rokov povinní vlastniť občiansky preukaz. Krajina je takisto výrazne závislá na biometrii a umelej inteligencii, ktorá jej pomáha identifikovať rôznych previnilcov a následne ich verejne šikanovať. Umelá inteligencia je využívaná aj na sledovanie príslušníkov rôznych minorít vrátane moslimov či Ujgurov. Zozbierané dáta o občanoch sú zdieľané medzi vládnymi agentúrami a v podstate neobmedzený prístup k nim má aj spravodajská služba. Rozpoznávanie tváre bezpečnostnými kamerami sa stalo v krajine medzičasom štandardom a vláda má aj kontrolu nad médiami.
Rusko je za Čínou v tesnom závese a na monitorovanie občanov využíva svoj hlavný federálny regulačný orgán Roskomnadzor. Ten je zodpovedný aj za internetovú cenzúru, ktorá ale ešte nedorástla do takých rozmerov ako v susednej Číne. Rusko podľa CompariTech od mnohých internetových firiem požaduje sprístupnenie dát o používateľoch. Ak odmietnu, hrozí im celoštátne blokovanie. V obmedzenej miere krajina tiež používa nástroje rozpoznávania tváre na identifikovanie ľudí a mobilní operátori sú povinný archivovať záznamy správ a telefonických hovorov počas minimálne šiestich mesiacov.
Na čele je Írsko. Slovensko je štvté v poradí
Spomedzi všetkých krajín sa na prvom mieste umiestnilo Írsko (skóre 3,2). V Írsku zohráva dôležitú úlohu pri ochrane práv občanov Komisia pre ochranu údajov, ktorá v súčasnosti vyšetruje aj niekoľko amerických technologických spoločností. Krajina tiež vzdoruje invazívnemu zdieľaniu dát, ktoré so sebou priniesol Schengenský dohovor. Do rovnakej kategórie, no s nižším skóre patrí aj Francúzsko (3,1), Portugalsko (3,1) a Dánsko (3,1), Malta (3,0), Lotyšsko (3,0), Cyprus (3,0), Veľká Británia (3,0), Holandsko (3,0), Grécko (3,0), Česko (3,0) a Bulharsko (3,0).
Slovensko so skóre 2,9 obsadilo spolu s Poľskom, Litvou, Švédskom, Estónskom, Rumunskom a Rakúskom štvrté miesto. Najviac bodov Slovensko získalo pri zákonnej ochrane občanov, monitorovaní pracoviska a ochrane dát. Naopak najmenej pri zabezpečení demokratických štandardov. Nižšie hodnotenie ako Slovensko malo z členských krajín EÚ napríklad Taliansko (2,7), Maďarsko (2,7), Slovinsko (2,7), Nemecko (2,8) a Španielsko (2,86).