Napriek mnohým otáznikom nie sú 5G siete žiadnym experimentom, krokom do neznáma či mačkou vo vreci. Je však prirodzené, že na záujem o ich vybudovanie reaguje časť verejnosti rozpačito. Napokon, nebolo tomu inak ani pri 3G a 4G sieťach, ktoré prinášali zásadné evolučné míľniky v rýchlostiach prenosu dát. A aj keď jedným zo synoným 5G je rýchlosť, siete piatej generácie sú kľúčové najmä ako investícia do budúcna. Budú základným prvkov kritickej infraštruktúry, využívané môžu byť políciou, armádou či záchrannými zložkami. Aj preto je dôležité ich zabezpečenie a dôsledný výber dodávateľov, ktorý sa nebude riadiť európskym diktátom či zahraničným tlakom.
Výber dodávateľov 5G by mal byť plne v réžii samotných krajín, ktoré by si určili vlastné kritériá pre posudzovanie ich kompatibility. Nemecko je jednou z krajín, ktoré apelujú práve na to, aby boli firmy posudzované objektívne a dvojstupňovo. Podľa nemeckej vízie by sa dodávatelia hodnotili najprv po stránke technických kritérií a až následne z pohľadu politickej nezávislosti a dôveryhodnosti. Takýmto spôsobom si Nemecko chce udržať transparentnosť, a zároveň poskytnúť férový prístup k jednotlivým dodávateľom, ktorí by neboli úmyselne diskriminovaní.
Transparentnosť namiesto politických rozhodnutí
Ak sa nemecký model výberu dodávateľov v niečom líši od iných, je to najmä svojou systematickosťou. Krajina v katalógu bezpečnostných požiadaviek pre prevádzku telekomunikačných sietí, pod ktoré patrí aj prevádzka 5G, prináša konkrétne pravidlá a kritériá, ktoré musia firmy dodržiavať, a bez ktorých im nebude udelená bezpečnostná previerka. Inak povedané, až po tom, čo spoločnosť preukáže, že je spoľahlivá, má skúsenosti, jej riešenia sú kvalitné, a zároveň dokáže svoju politickú nezávislosť, jej môže licenciu schváliť Spolkový úrad pre bezpečnosť informačnej techniky. Takýmto spôsobom by aj ostatné krajiny dokázali garantovať, že dodávatelia splnili všetky objektívne kritériá.
Navyše, ak by mal niekto posudzovať kompatibilitu dodávateľa s požiadavkami na jeho výber, mal by to byť nezávislý orgán. O tom, či dodávateľ splnil kritériá by rozhodoval práve on. V prípade výhrad by mal zároveň dodávateľ možnosť vyjadriť sa k nim a obhájiť si svoju pozíciu. Posledné slovo by ale mal mať naďalej štát, ktorý by mohol dať firme stopku. Cieľom je však mať kritériá nastavené tak, aby politické rozhodnutia neboli nadradené spĺňaniu technických požiadaviek a udeleniu bezpečnostnej previerky. Ak by štát predsa len dodávateľa chcel zo súťaže vylúčiť, malo by jeho rozhodnutie byť predvídateľné a ľahko zdokladovateľné.