Takzvaný anonymný režim v internetovom prehliadači napovedá, že by mal používateľa chrániť pred zberom údajov a zaručiť mu akú- takú anonymitu. To, že je to len mýtus, ktorý má ďaleko od pravdy, potvrdzuje žaloba na spoločnosť Google, ktorá mala v prehliadači Chrome sledovať používateľov bez ohľadu na režim, v ktorom internetové stránky navštevovali. V hromadnej žalobe z roku 2020 žalobcovia Google obviňovali z toho, že dáta o používateľoch v prehliadači Chrome zhromažďuje aj v anonymnom režime.
Konkrétne mal Google nástroje ako je Google Analytics, Ad Manager a rôzne doplnky v prehliadači využívať na sledovanie aktivity používateľov. Zaznamenávať mal informácie o navštívených stránkach, dĺžke návštev a ďalšej aktivite, ktoré následne mohol využiť pri cielení reklamy. Anonymný režim by však už z princípu mal súkromie používateľov chrániť tak, že ich aktivitu nezaznamenáva, v úplnej alebo výraznej miere obmedzuje používanie súborov cookies a neukladá históriu či údaje zadané do formulárov.
Žalobcovia sa s Google súdili o odškodné vo výške piatich miliárd dolárov. Ak by mal Google čisté svedomie, na žalobu by sa dôsledne pripravil a súdny spor vyhral. Nebolo tomu však tak. Spoločnosť nepriamo priznala, že údaje o používateľoch zbierala a so žalobcami sa dohodla na mimosúdnom vyrovnaní, ktorého podmienky zatiaľ neboli zverejnené.