Niekedy tak robia zamestnanci zo zlosti, pomsty či z potreby uškodiť svojmu zamestnávateľovi, ktorý sa či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov voči nim správal neférovo. Inokedy môže byť dôvodom aj snaha obohatiť sa. To bol prípad bývalého zamestnanca spoločnosti Google, Leona Dinga, ktorý odcudzil viac než 500 prísne tajných súborov týkajúcich sa vývoja umelej inteligencie. Medzi nimi sa mali objaviť aj informácie o infraštruktúre superpočítačových dátových centier, ktoré sú používané na vývoj a trénovanie umelej inteligencie.
Pôvodom čínsky občan, ktorého Google zamestnal ešte v roku 2019, pracoval na vývoji softvéru pre umelú inteligenciu. Počas svojej práce vycítil príležitosť a podľa obžaloby začal v máji 2022 kopírovať súbory z firemnej siete na súkromný Google účet. S nahrávaním súborov mal pokračovať počas ďalšieho roka. V decembri minulého roka si v Google všimli, že L. Ding sa snažil naraz nahrať viac súborov na svoj súkromný počítač, zatiaľ čo sa nachádzal v Číne. Na svoju obhajobu tvrdil, že sa po príchode do krajiny len snažil dokázať že naozaj pracuje pre technologického giganta. Google mu po týchto zisteniach zablokoval prístup k firemným súborom a začal celú situáciu prešetrovať.
Okrem iného vysvitlo, že po práci v Google ho oslovil pekingský startup Rongšu Lianži Technology, ktorý mu ponúkol pozíciu technologického šéfa s mesačným platom takmer 15-tisíc dolárov. Aby toho nebolo málo, začal aj sám podnikať a založil firmu, ktorá sa zamerala na vývoj umelej inteligencie a strojové učenie. To žalobcov priviedlo k záveru, že sa mohol dopustiť vyzradenia obchodných tajomstiev konkurenčnej firme, a takisto, že ich mohol využiť vo svoj prospech.
Obvinenému teraz hrozí až 10 rokov za mrežami a 250-tisícová pokuta.