Turňa: Duševné vlastníctvo treba chrániť

14.03.2013 08:00
Ján Turňa, CVTI SR, veda v praxi
Riaditeľ Centra vedecko-technických informácií SR profesor Ján Turňa. Autor: ,

Z rôznych nápadov a výskumov sa zhruba tretina dá doviesť do úspešného patentu a z nich len ďalšia tretina do praxe, hovorí riaditeľ Centra vedecko-technických informácií SR profesor Ján Turňa.

Čo sa rozumie pod pojmom transfer technológií?

Jednoduchšie by sa to dalo vysvetliť ako prenos technológií do praxe, ale tento prenos prebieha pod istým režimom. S výsledkom výskumu sa totiž narába ako s istou hodnotou, majetkom, ktorý treba chrániť.

Ľudia si to niekedy neuvedomujú, a to dokonca aj vo výskume. Majú predstavu, že výsledky výskumu, ak sa napríklad financujú z peňazí daňových poplatníkov, tak patria všetkým.

Lenže napríklad aj na produkt sa pozeráme ako na hodnotu, ktorá stojí nejaké peniaze. Preto sa transfer technológií pozerá na výsledky výskumu ako na niečo, čo má svoju cenu a čo treba chrániť. Najvyššou možnou ochranou sú patenty, ktoré sú aj najlepšie predávateľné. Pomerne zložitou súčasťou transferu technológií je stanovenie ceny patentu tak, aby ju akceptoval trh.

Takže aj keby bol výskum financovaný z verejných prostriedkov, tak jeho výsledky nie sú majetkom „všetkých“?

Nie je to úplne tak a platí to aj v zahraničí. Napríklad v USA sa výsledky výskumu financované z verejných zdrojov stávajú federálnym majetkom a príjmy z neho plynú do federálneho rozpočtu. Výnimku však majú napríklad univerzity, kde aj keď je výskum financovaný z verejných peňazí, výsledok sa stáva majetkom univerzity.

Funguje to tak aj na Slovensku? Ako pristupujú naše univerzity k výsledkom svojho výskumu?

Treba povedať, že proces ochrany výsledkov výskumu niečo stojí. Nie je úplne zadarmo. Treba na to patentových odborníkov, ktorí hovoria predsa len iným jazykom ako vedci. Je to niečo na rozhraní vedeckého a právneho textu pričom treba poznať isté nuansy. Je potrebné daný patent dobre opísať, no neprezradiť mnoho, aby nemohol byť ľahko odkopírovateľný či priamo ukradnutý. Takého špecialistu jednoducho treba zaplatiť a problém doteraz bol, že univerzity na to nemali zdroje.

Ako by sa to dalo zmeniť?

Práve na tom pracujeme, o tom je aj náš projekt NITT SK (Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku). Vytvárame danú skupinu odborníkov, ktorí výsledok výskumu vedia ochrániť a zároveň sú k tomu finančné prostriedky, ktoré sa na to dajú použiť. Dôležitú rolu, samozrejme, hrá samotný autor výskumu alebo inventor, ktorý je povinný svoj objav nahlásiť univerzite alebo napríklad Slovenskej akadémii vied s tým, či mu pomôže objav ochrániť. Dosiaľ však na to neexistovali jednoznačné procesy alebo zamestnávateľ vedcovi rovno oznámil, že my sa ti o to starať nebudeme. A tak ho výskumník ponúkol niekomu inému, napríklad aj súkromnému subjektu, ktorý bol ochotný patentovanie financovať.

Projekt NITT SK teda spočíva vo vybudovaní infraštruktúry, poskytnutí pomoci vedcom?

Áno, pomôcť sa dá poskytnúť napríklad cez štrukturálne fondy, aj keď tie sa niekedy nedajú použiť na prenos technológií zo štátnych do súkromných firiem, lebo Brusel by to mohol chápať ako poskytnutie štátnej pomoci. Preto sa orientujeme viac na verejný sektor.

Ako sa vyberá výskum, ktorý sa oplatí patentovať? Lebo mať patentované niečo, čo sa nevyužije v praxi, je v konečnom dôsledku plytvaním peniazmi…

Ako hovoríte, z rôznych nápadov a výskumov sa zhruba tretina dá doviesť do úspešného patentu. A z tej tretiny je len tretina úspešných v hospodárskej praxi. My sa preto snažíme ten systém nastaviť tak, aby sme sa po niekoľkých rokoch stali finančne sebestační. Inými slovami, aby príjmy z patentov vyrovnávali náklady na našu činnosť a na patenty, ktorých ekonomický úžitok sa nedostaví. Toto sa však nedá robiť na malých výskumných jednotkách, ako sú naše univerzity, preto máme jeden celonárodný projekt.

Je zložité určiť, či nejaký objav sa dá patentovať, alebo už bol patentom ochránený niekým iným?

Sú na to odborníci s vedeckým vzdelaním, väčšina má titul PhD. a takisto spolupracujeme s Európskym patentovým úradom, pre ktorý robíme patentový prieskum. Zároveň sa dajú využiť rôzne softvérové a databázové porovnania. Patent vo všeobecnosti musí splniť tri kritériá. Jedným je inovátorská, objaviteľská činnosť, ďalším je komerčná využiteľnosť a tretím originalita. Teda, či už niekto niečo také nepatentoval.

Zrejme to závisí od prípadu k prípadu, ale ako dlho asi trvá proces transferu technológie z laboratória k patentu?

Neexistuje jedno číslo, ale nedá sa to urobiť za menej ako 18 mesiacov. To sa stáva, ale skôr výnimočne. Od prihlášky po zverejnenie patentu prejdú asi dva roky.

A počas toho, ako je patentová prihláška podaná, je inovátor nejako chránený?

Je chránený tzv. patentovou prioritou. Niekedy preto ide o minúty až sekundy termínu podania prihlášky. Preto existuje celosvetový patentový dohovor. Ak máte pečiatku s daným dátumom, tak čas patentovej priority platí v rámci celého sveta.

CVTI SR sa sústreďuje na pomoc vedcom pred podaním prihlášky či aj potom?

Je veľa oblastí, v ktorých sa dá pomáhať. Najdôležitejšie podľa mňa v súčasnosti je zmeniť klímu, myslenie ľudí. Aby si uvedomili, že aj duševná práca vytvára hodnoty. Každý berie za normálne, že ak si niekde nechá notebook, tak tú miestnosť treba zamknúť, aby počítač neukradli. To isté platí pre oblasť duševného vlastníctva. Je to majetok ako každý iný, výsledok duševnej práce, a treba ho chrániť. Druhá oblasť sú, samozrejme, financie, konkrétne získavanie zdrojov z predaja duševného vlastníctva. Často ide o veľké peniaze a pre univerzity a výskumné inštitúcie by to boli ďalšie nezanedbateľné finančné zdroje. Treba si však uvedomiť, že nestačí patent vlastniť, ale ho aj vedieť predať.

Externé odkazy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku