Telo ich zvyčajne rozpustí predtým, ako stihnú splniť svoju úlohu. V boji proti nebezpečným patogénom majú pomôcť nanočastice, ktoré vakcínam poslúžia ako eskorta a bezpečne ich prevedú cez povrch sliznice na miesto určenia.
Nanotechnológiám sa už dlho pripisuje veľká budúcnosť v medicíne a v mnohých ďalších oblastiach. V najodvážnejších predstavách by nanoroboty mali byť schopné samy vyhľadať a zničiť rakovinové bunky. Výskum opísaný v žurnále Science Translational Medicine nie je až takto ďaleko, no jasne ukazuje, že nanotechnológie si pomaly nachádzajú cestu do liečebnej praxe.
Vedci si pritom nestanovili nesmelé ciele. Podľa nich by orálne podávané vakcíny chránené nanočasticami mohli byť účinné nielen proti bežným ochoreniam, ako je chrípka, ale aj proti HIV, herpesu či práve rakovine. „Toto je dobrý príklad projektu, kde sa jedna technológia dá použiť na mnoho ochorení od infekcií po rakovinu,“ uviedol Darrell Irvine, profesor materiálových vied z Technologického inštitútu v Massachusetts (MIT).
V súčasnosti sa používa len veľmi málo vakcín užívaných v podobe spreju či kvapiek. Jedným z mála príkladov je prehĺtanie očkovacej látky proti detskej obrne alebo nosný sprej proti chrípke. Aby takto podávaných očkovacích látok mohlo byť viac, rozhodli sa vedci MIT zabaliť vakcínu do niekoľkých tukových vrstiev. Tieto vrstvy sú spolu chemicky „zosponkované“ a chránia náklad ukrytý v strede. „Je to, ako prejsť z ochrany mydlovou bublinou k pneumatike. Máme niečo chemicky oveľa odolnejšie proti rozloženiu v organizme,“ povedal Irvine.
Vďaka tomuto baleniu vydržia bielkovinové vakcíny v pľúcach dostatočne dlho na to, aby si ich imunitné bunky na povrchu sliznice prevzali a odovzdali lymfocytom. Práve aktivovanie T-lymfocytov je kritickým krokom pri vybudení imunitného systému, aby si vakcinačnú látku osvojil a zapamätal a v prípade infekcie či iného vzniku ochorenia mohol účinne reagovať.
Vedci zatiaľ „nanovakcínu“ odskúšali na myšiach a dosiahli dobré výsledky, tak v očkovaní proti rakovine, ako aj HIV. Myši sa v skutočnosti nemôžu nakaziť HIV vírusom, preto vedci používajú umelo vytvorené HIV vírusy. Ukázalo sa však, že myši očkované nanovakcínou po nakazení síce viditeľne pochudli, no čoskoro sa zotavili. Na druhej strane v prípade myší, ktoré dostali klasickú vakcínu, úmrtnosť na túto infekciu dosiahla 100 percent.
Irvine so svojimi kolegami verí, že vakcína chránená nanočasticami sa bude dať použiť aj na očkovanie proti rakovine. Keď sa už vakcína dostane k lymfocytom, bude schopná stimulovať imunitný systém a ten už rakovinový nádor zničí sám. Predbežné testy na myšiach to potvrdzujú. Irvine uviedol, že táto technika očkovania už bola patentovaná, no pred použitím na ľuďoch bude musieť prejsť ešte množstvom testov.