Biomimetika, ktorá skúma zaujímavé konštrukčné riešenia živých organizmov v prírode a snaží sa ich napodobniť, nie je ani technológia, ani vedecká disciplína. Je to filozofia, ktorá hovorí, že tým najkrajším na svete je všetko živé, hovorí prezident francúzskeho Národného múzea histórie prírody Gilles Boeuf.
Boeuf, jeden z najlepších špecialistov na biodiverzitu vo Francúzsku, stojí na čele vedeckej rady Ceebiosu, prvého francúzskeho výskumného centra zasväteného biomimetike, ktoré koncom tohto roka otvoria v Senlis severne od Paríža. „Živá príroda je stará 3,85 miliardy rokov a vyriešila obrovský počet otázok spojených so svojou existenciou a prežitím. Príroda je mimoriadna tým, že vždy reaguje optimálnym riešením, s najnižšími energetickými nárokmi,“ zdôrazňuje vedec.
Príkladom môžu byť morské mikroriasy bičíkovce, ktoré produkujú sklo len pri 20 stupňoch Celzia, zatiaľ čo človek je schopný vyrobiť sklo až pri tisíc stupňoch. „Podľa tejto filozofie musíme byť veľmi pokorní a nesmieme arogantne vyhlasovať, že všetko vieme,“ zdôrazňuje Boeuf.
Inšpirácia prírodou pritom nie je nič nové. Leonardo da Vinci na tomto základe vymyslel niektoré svoje vynálezy a priekopník letectva Clément Ader sa tiež snažil napodobniť netopiere. V druhej polovici 20. storočia sa hovorilo o bionike, odbore zameranom na uplatňovanie poznatkov zo štúdia živých organizmov a ich štruktúr pri vývoji nových technológií. Od 90. rokov a od vydania knihy americkej vedkyne Janine Benyusovej sa zaviedol termín biomimetika, hoci Gilles Boeuf dáva prednosť označeniu „bioinšpirácia“.
Novinkou je v súčasnosti čoraz väčší záujem priemyselných podnikov. Niektoré sa naďalej zaujímajú o formu, aby znížili spotrebu energie. Napríklad výrobcovia lietadiel sa zameriavajú na zakrivenie krídel. Táto modifikácia, ktorá sa zrodila z pozorovania letu pyrenejských dravcov, umožňuje znížiť spotrebu kerozínu o 20 percent, zdôrazňuje Boeuf. V Japonsku sa vysokorýchlostné vlaky Šinkanzen inšpirovali formou rybárika riečneho vo chvíli, keď preniká do vodnej hladiny, a navyše majú aj tvary inšpirované krídlami sovy, aby nevytvárali nadbytočný hluk.
Iní výrobcovia sa zaujímajú o materiály, hovorí Gilles Boeuf a ukazuje vzorku lodnej kostry z ľanových vlákien. „Dnes napríklad môžeme vyrábať betón inšpirovaný vápenatými hubami, ktorý je omnoho ľahší, veľmi odolný a v prírode rozložiteľný,“ uvádza vedec. Príroda tiež ponúka riešenie, ako odstraňovať znečistenie z pôdy, ako to robia niektoré baktérie, alebo ako zdokonaľovať stavby. Tu môže byť príkladom budova v zimbabwianskom Harare, ktorej ventilácia je inšpirovaná termitiskom. „Myslím, že ešte nájdeme mnoho takých príkladov,“ hovorí Gilles Boeuf a zdôrazňuje, že mnoho bádateľov už pracuje s biomimetikou bez toho, aby o tom vedeli, pretože medzi jednotlivými laboratóriami, inžiniermi a podnikmi nie sú tesné vzťahy.
Budúce Ceebios situované v bývalých kasárňach v Senlis bude mať za cieľ zabezpečovať spoluprácu medzi podnikmi a vedcami, ako to už je v Nemecku alebo v Spojených štátoch. „Môžeme žiť lepšie a pritom môže byť naša spotreba nižšia,“ vyhlasuje Gilles Boeuf, ktorý sa považuje za optimistu, čo sa týka budúcnosti našej planéty.