Vedci z Delftskej technickej univerzity v žurnále Nature Communications prezentovali opakovane prepísateľnú pamäť, ktorá ukladá dáta na atómy chlóru umiestnené na medenom povrchu. Hustota takto zapísaných dát je dva až trikrát väčšia, než to umožňujú súčasné technológie. Na plochu približne šesť štvorcových centimetrov je takto možné uložiť až 500 terabajtov dát. „Teoreticky by takto bolo možné na pamäť veľkosti poštovnej známky uložiť všetky knihy, ktoré ľudstvo počas svojej histórie napísalo,“ uviedol Sander Otte, ktorý výskum viedol.
Výskumníci na vytvorenie atómovej pamäte využili riadkovací tunelový mikroskop, ktorý pomocou ostrej „ihly“ číta pozíciu atóm po atóme. „Každý bit pozostáva z dvoch pozícií 0 a 1 na povrchu medených atómov a jedného atómu chlóru, ktorý môžeme posúvať tam a spať medzi týmito dvomi pozíciami,“ vysvetľuje Otte. „Ak je atóm chlóru hore, prečítame ho ako pozíciu jeden. Ak je dole, ako pozíciu nula.“
Vďaka tomu, že atómy chlóru sú obkolesené ďalšími atómami chlóru, je možné udržať ich na svojom mieste. Preto sú holandskí vedci presvedčení, že ich metóda je stabilnejšia ako metóda, pri ktorej sa používajú voľné atómy. Preto je vhodnejšia na praktické využitie. Aby svoje tvrdenie dokázali, výskumníci zakódovali časť slávnej prednášky Richarda Feynmana na plochu širokú len 100 nanometrov.
Nová technológia zápisu dát má však aj svoje nedostatky a zatiaľ sa neráta s jej využitím v počítačoch či dátových skladoch. Problém je, že informácia ostáva stabilne uložená, len keď je pamäť ochladená na 77 kelvinov, teda mínus 196 stupňov Celzia. Ďalší problém je, že zápis a čítanie dát z atómov sú ešte veľmi pomalé. Podľa vedcov je to však napriek tomu obdivuhodný počin, ktorý nasmeroval ďalší vývoj počítačových pamätí budúcnosti.