Nobelovu cenu za fyziku pritiahli exotické materiály

Na vytvorenie dokonalejších materiálov využiteľných pri konštrukcii nových elektronických zariadení či kvantových počítačov by výraznou mierou mali prispieť výsledky teoretického výskumu troch britských vedcov, ktorí získali tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku. Ocenení boli za výskum neobvyklých stavov hmoty.

04.10.2016 12:11 , aktualizované: 05.10.2016 10:15
Nobelova cena za fyziku Foto: ,
Nositelia Nobelovej ceny za fyziku (zľava) David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz.
debata (2)

„Tohtoroční laureáti otvorili dvere do neznámeho sveta, kde sa hmota môže vyskytovať vo zvláštnom stave. Využili pokročilé matematické metódy na štúdium neobvyklých fáz či stavov hmoty, ako sú supravodiče, supratekutiny alebo ultratenké, prakticky dvojrozmerné magnetické vrstvy. Vďaka ich priekopníckej práci sa teraz hľadajú nové exotické fázy hmoty. Mnoho ľudí dúfa, že v budúcnosti ich využijú pri vývoji materiálov a v elektronike,“ uviedla Kráľovská švédska akadémia vied vo svojom vyhlásení.

Ocenenie Davida Thoulessa, Duncana Haldana a Michaela Kosterlitza bolo trochu prekvapením. Všeobecne sa predpokladalo, že tohtoročnú cenu dostanú vedci za historickú prvú detekciu gravitačných vĺn, ktoré vznikajú pri kolízii čiernych dier alebo neutrónových hviezd. Ich objav totiž otvára nové možnosti pozorovania vesmíru, a to nie z perspektívy pozorovania viditeľného či infračerveného svetla, ale z perspektívy gravitácie. Existenciu gravitačných vĺn pred sto rokmi predpovedal Albert Einstein.

Výskum trojice ocenených Britov prebiehal v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zameral sa na topologické fázové posuny a topologické fázy hmoty. Kosterlitz a Thouless začiatkom 70. rokov minulého storočia vyvrátili dovtedajšiu teóriu, že v tenkých vrstvách nemôže dochádzať k supravodivosti alebo supratekutosti. Dokázali, že k supravodivosti môže dochádzať pri nízkych teplotách a taktiež objasnili mechanizmus zvaný fázová premena, vďaka ktorému supravodivosť pri vyšších teplotách mizne. Haldane zas objavil, že topologické koncepty sa dajú použiť pri skúmaní ultratenkých vlákien, ktoré sa zas dajú považovať za jednorozmerné.

Tohtoročný týždeň vyhlasovania Nobelových cien sa začal v pondelok oznámením Nobelovej ceny za medicínu. Tú dostal Japonec Jošinori Ósumiza za výskum autofágie, teda procesu, pri ktorom bunky ničia časť svojho obsahu, zbavujú sa tak nežiaducich komponentov a následne svoj obsah recyklujú.

Vyznamenaní vedci okrem medaily a prestíže získajú aj 8 miliónov švédskych korún (833-tisíc eur). V tomto prípade polovica pripadne Thoulessovi a druhú polovicu si rozdelia Haldan s Kosterlitzom. Slávnostný ceremoniál sa uskutoční v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela 10. decembra.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Nobelova cena #Nobelova cena za fyziku