Pri leteckých nešťastiach prácu vyšetrovateľov často komplikuje obnova dát zo zničených čiernych skriniek. To ale nie je najväčším problémom pri objasnení príčin havárie. Prvoradé je čiernu skrinku nájsť, čo sa nie vždy podarí. Oranžové škatuľky dokážu vzdorovať požiaru na niekoľko minút, a keďže sú hermeticky uzavreté, bez problémov vydržia niekoľko mesiacov strávených pod hladinou. Signál však dokážu vysielať len 30 dní a z hĺbky maximálne 6 kilometrov. Pri pátraní po zvyškoch lietadla malajzijských aerolínií v Indickom oceáne to ale nestačilo. Čierna skrinka z letu MH370 sa nikdy nenašla.
Airbus v súčasnosti pracuje na vývoji nového typu čiernej skrinky, ktorá sa v prípade havárie sama odpojí a katapultuje. Nemala by nahradiť, ale len doplniť zariadenie, ktoré v kritických momentoch zachytáva všetku komunikáciu v lietadle. Novým zariadením by mal Airbus od roku 2019 vybaviť predovšetkým lietadlá, ktoré budú lietať na dlhé vzdialenosti, napríklad model A350.
Až 25 hodín záznamu všetkej komunikácie
Sekundárnu čiernu skrinku vo výraznej oranžovej farbe by mal Airbus montovať na trup lietadla v mieste, kde sa bude môcť jednoducho katapultovať. Disponovať bude núdzovým lokátorom a plavákom. Zariadenie by malo v slučke nahrávať až 25 hodín hlasovej komunikácie z kokpitu, čo je viac ako 12-násobok dĺžky nahrávky z klasickej čiernej skrinky. Rovnako ako čierna skrinka bude zaznamenávať aj dáta z takmer stovky senzorov. „Ľudia si myslia, že nehoda nastane v priebehu niekoľkých minút, čo nie je pravda. Nehody sú len výnimočne banálne. Zväčša sú výsledkom kombinácie viacerých faktorov a udalostí, ktoré sa môžu udiať niekoľko hodín pred zrútením lietadla,“ uviedla pre server The Wired odborníčka na leteckú bezpečnosť, Christine Negroni.
Ako by mal mechanizmus zabrániť, aby sa skrinka nekatapultovala skôr? Mechanizmus nahrávacie zariadenie „vystrelí“ len pri rozsiahlej deformácii lietadla alebo pri jeho ponorení do hĺbky viac ako 6 stôp (1,8 metra). Väčšie turbulencie a tvrdé pristátia by mu nemali robiť problém.