Čoraz viac zamestnávateľov sa pri rozhodovaní o prijatí či prepustení zamestnancov obracia o radu na AI, ktorá tiež pomáha zisťovať, aké pocity ľudia prechovávajú k svojim nadriadeným. Jeden z najobľúbenejších programov umelej inteligencie špecializovaný na pracovné prostredie sa volá Xander – dokáže zistiť, či sa zamestnanec cíti optimisticky, alebo nahnevane.
Xander, ktorý vyvíja technologická firma Ultimate Software, využíva napríklad oceliarska firma SPS Companies v meste Manhattan v Kansase. SPS využila Xander, aby efektívne analyzoval a roztriedil reakcie zamestnancov v dôvernom prieskume a vyhodnotil tak napríklad ich postoje a názory na základe používaného jazyka a ďalších údajov.
V minulosti firmy často využívali technológiu na sledovanie toho, čo zamestnanci robia či nerobia a na zvýšenie produktivity. Až v poslednom čase sa AI čoraz častejšie stáva užitočným nástrojom na meranie pocitov zamestnancov a tiež na rozhodovanie pri prijímaní a prepúšťaní alebo pri stanovovaní kompenzácií. Podľa údajov, ktoré zhromaždil denník The Wall Street Journal, viac ako 40 percent svetových zamestnávateľov využíva nejaký druh AI. Zároveň s tým, ako rastie zapojenie AI do tohto druhu rozhodovania, stúpajú aj obavy odborníkov a právnikov zaoberajúcich sa právami zamestnancov. Tí sa predovšetkým boja, že AI môže obsahovať predpojatosti, ktoré povedú k diskriminácii na pracovisku. A niektorí zamestnanci jednoducho nechcú, aby ich AI sledovala. Umelá inteligencia má stále viacero problémov pri rozpoznávaní ľudských emócií, ako je smútok či sarkazmus. Pri viacerých príležitostiach sa ukázalo, že algoritmy sú náchylné k rasovej predpojatosti. A napríklad algoritmus pre najímanie ľudí môže zaviesť do rovnice vyšší počet absencií u človeka s nejakým druhom postihnutia a odporučiť ho neprijať.Hoci sa umelá inteligencia k ľudskej inteligencii zatiaľ ani nepribližuje, v posledných rokoch sa táto technológia neprestajne rozvíja. Napríklad výskumná firma DeepMind, ktorú vlastní spoločnosť Google, vyvíja novú umelú inteligenciu, ktorá sa učí chápať „myšlienky“ iných AI. Tento program je schopný predpovedať, čo iné AI urobia, a dokonca aj spoznať, či nemajú „falošné predstavy“ o svete okolo nich.
Systémy AI sa spoliehajú na umelé nervové siete (ANN), ktoré sa snažia simulovať spôsob, akým funguje ľudský mozog pri učení. ANN sa dá „vycvičiť“, aby rozpoznával vzorce informácií – vrátane reči, textových údajov alebo vizuálnych informácií. A stala sa základom pre značnú časť rozvoja AI počas posledných rokov. Ich praktické aplikácie zahŕňajú napríklad prekladače googlu, softvér na rozpoznávanie tvárí na facebooku či filtre na upravovanie obrázkov na Snapchate.