Keď sa povie Intel ISEF, tým zasvätenejším príde hneď na um najväčšia súťaž mladých vedcov. Tí, ktorí o súťaži ešte nepočuli, by mali aspoň vedieť, že sa jej každoročne zúčastňujú tisíce najúspešnejších mladých vedátorov z celého sveta. Účastníkov súťaže vyberajú národné organizácie, na základe miestnych súťaží. Na Slovensku je takouto organizáciou AMAVET, ktorý na súťaž každým rokom posiela hneď niekoľkých mladých Slovákov.
“Každý je víťazom,” pri Intel ISEF nie sú len prázdnymi slovami. Je tomu naozaj tak. Tí, ktorí sa súťaže zúčastnia, už vykročili smerom stať sa úspešnými vedcami a výskumníkmi vo svojom odbore. Na súťaži sa s ich projektami a ambíciami zoznamuje nie len odborná porota zložená aj s nositeľov Nobelovej ceny, ale aj zástupcovia najprestížnejších škôl, ktorí mnohým z nich ponúknu pomocnú ruku. Viacero Slovákov na Intel ISEF odštartovalo úspešnú kariéru a dnes prehlbujú svoje vedomosti ďalším štúdiom alebo prácou v zahraničí.
Úspešní Slováci, o ktorých ešte budete počuť
Za zmienku stojí napríklad 23-ročný rodák z Levíc, Marek Buchmann, ktorý študoval chémiu na Oxforde a v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu na Rice University v Texase. Marek je držiteľom mnohých zahraničných ocenení v oblasti chémie. Emília Petríková, ktorá sa súťaže Intel ISEF zúčastnila taktiež, študuje medicínu na pražskej Karlovej univerzite a v minulosti absolvovala niekoľko zahraničných stáží, okrem iného aj na jednej z najlepších amerických kliník Mayo Clinic. Emília sa už niekoľko rokov v rámci štúdia a a stáží venuje výskumu nádorových ochorení.
Robot, ktorý čistí okná má nahradiť ľudí pri výškových prácach
Tento rok honorovanú hlavnú cenu v súťaži Intel ISEF s výhrou vo výške 75-tisíc dolárov, získal 19-ročný Oliver Nicholls z austrálskeho Sydney. Oliver navrhol a zostrojil prototyp autonómneho robotického čističa okien pre komerčné budovy, ktorý má nahradiť ľudskú silu pri nebezpečných výškových prácach na mrakodrapoch. Robot, ktorý je v podstate diaľkovo ovládaným dronom dokáže vyletieť do výšky niekoľkých desiatok až stoviek metrov, zachytiť sa o rímsu a spustiť pomocou malých povrazov až k oknu. K oknu sa následne prisaje a pomocou výkonných trysiek naň nanesie vodu. Špinu následne vyčistia rotačné kefy. Zariadenie je možné zostrojiť už za 2300 dolárov, pričom by v budúcnosti mohlo nahradiť tradičné čistenie okien, ktorého cena sa môže pri mrakodrapoch vyšplhať až na 11-tisíc dolárov za jedno čistenie.
Foto: Intel
Obyčajný čaj a melasa namiesto platiny
Druhé miesto v súťaži, s odmenou 50-tisíc eur, získala 17-ročná Američanka Meghana Bollimpalli za nový prístup pri syntéze materiálov, ktorý by mohol výrazne znížiť náklady pri výrobe elektród pre rôzne zariadenia, ako sú napríklad superkondenzátory. Meghana zistila, že kombináciou bežných látok ako je čaj a melasa s dusíkom a fosforom je pomocou komerčnej mikrovlnnej rúry možné vytvoriť prášok, ktorý slúži ako povlak pre materiály podobné elektróne. Vďaka prášku by potom získali podobné vlastnosti ako platina či iné drahé kovy.
Rovnakú výhru získal aj 18-ročný Američan Dhruvik Parikh za vývoj lacnejších a robustnejších ionovýmenných membrán pre použitie vo veľkých priemyselných batériách, napríklad na uchovávanie energie získanej zo slnka alebo z veterných elektrární. Kompozitná membrána, ktorú Dhruvik vyvinul má až desaťnásobnú protónovú vodivosť oproti štandardným priemyselným membránam, pričom výrazne znižuje výrobné náklady, a to až o 30 percent.
Súťažili aj traja stredoškoláci zo Slovenska
Slovensko na súťaži zastupovali dva tímy. Samuel Smoter a Miriam Feretová z prešovskej Katolíckej spojenej školy sv. Mikuláša reprezentovali s projektom “In vitro skúmanie polyéter éter ketónu pomocou mezenchýmových stromálnych buniek priamou ko-kultiváciou”. Matematik, Dušan Daniel zo Spojenej školy sv. Františka Assiského v Malackách zas predstavil odbornej porote projekt s názvom “Symbol Levi-Civita v Hilbertovom priestore L2.”