Prvý slovenský vedec Ján Tkáč z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) získal vzácny grant od European Research Council. Ide o významnú poctu, vďaka ktorej bude môcť vedec mladej generácie pracovať na svojom projekte s názvom Elektrochemické lektínové a glykánové biočipy integrované s nanoštruktúrami. Takýto úspech sa dá podľa vedcov prirovnať k zlatej medaile z majstrovstiev Európy.
Štyridsaťročný Tkáč si mohol vybrať na uskutočnenie projektu akékoľvek prestížne vedecké pracovisko v Európe, no rozhodol sa pre Chemický ústav SAV. „V zahraničí som strávil sedem a pol roka. Nenarodil som sa s túlavými topánkami a chcel som ísť späť na Slovensko. Okrem toho, Chemický ústav má vhodné podmienky na riešenie projektu,“ uviedol na dnešnej tlačovej besede. Podľa neho sa môže slovenské pracovisko svojím vybavením porovnávať s mnohými prestížnymi pracoviskami v Európe. Päť rokov trvajúci projekt by mal naplno odštartovať na jeseň alebo začiatkom zimy tohto roka.
Za zložitým názvom projektu sa skrýva výskum z oblasti glykomiky, ktorá je v súčasnosti jednou z najprogresívnejších vedeckých disciplín. Z roka na rok pribúdajú dôkazy, že glykány, teda sacharidy, zohrávajú dôležitú úlohu v procesoch ľudského tela. „Poznatky sa získavajú vďaka technike biočipov, ktorými analyzujeme veľké množstvo vzoriek v krátkom čase,“ vysvetlil Tkáč. Za cieľ projektu si určil aplikáciu biočipov v rozpoznávaní glykokódov, čo môže v praktickom živote pomôcť pri vývoji prírodných vakcín a liečiv.
Glykány sú na informácie bohaté molekuly zodpovedné za uskladnenie a kódovanie povelov v bunke tak, aby bunka zostala zdravá. Pre správne fungovanie bunky je teda veľmi dôležité, aby sa glykokód presne dešifroval. Mnohé škodlivé mikróby si vyvinuli veľmi rafinované spôsoby, ako tento glykokód prelomiť, aby boli dobre maskované. Druhou dôležitou oblasťou využitia je diagnostika ochorení. Ako uviedol Tkáč, napríklad rakovinové bunky sa od zdravých líšia tým, že majú na povrchu iné sacharidy a na základe toho sa môže podariť vyvinúť prostriedky, ako už v počiatočnom štádiu zistiť tieto odchýlky. „Na to budeme musieť vyvinúť citlivé zariadenia a využijeme nanomateriály, čo sú materiály s veľmi malými rozmermi asi stotisíckrát tenšie ako ľudský vlas, s vynikajúcimi vlastnosťami.“ Následne bude možné pokúšať sa o výskum na reálnych vzorkách, napríklad na krvnej plazme.