Len pred niekoľkými mesiacmi sa firma Neuralink s verejnosťou podelila o svoj veľký úspech. Americký úrad pre kontrolu liečiv, FDA, jej schválil klinické testovanie mozgových implantátov, ktoré majú ľuďom prinavrátiť zrak a pohyblivosť. Futuristickému projektu však napriek tomu veril len málokto. Elon Musk, ktorý spoločnosť Neuralink založil, ešte pred niekoľkými rokmi hovoril o svojej vízii vylepšenia schopností ľudí, či kompenzácie rôznych postihnutí pomocou mozgových implantátov.
Neuralink krátko po ohlásenom schválení testovania na Twitteri (X) uviedla, že plánuje sprístupniť formulár, cez ktorý sa budú môcť do klinickej štúdie prihlasovať prví záujemcovia so zrakovým či pohybovým postihnutím. Teraz sa tak stalo a firma začala zbierať údaje o záujemcoch. Po tom čo vyberie zhruba desiatku vhodných adeptov plánuje začať s chirurgickým implantovaním čipov do mozgu. Do klinického testovania sa môžu kvalifikovať len ľudia, ktorí v dôsledku zranenia trpia kvadruplégiou alebo pacienti s amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS), pri ktorej odumierajú nervové bunky v mieche a mozgu.
Batéria v implantáte sa bude nabíjať bezdrôtovo
Do mozgu by implantáty využívajúce 64 flexibilných vlákien, tenších než ľudský vlas, nemal umiestňovať chirurg, ale robot. Čip vložený do časti mozgu, ktorá kontroluje pohyb tela, by na začiatku mal postihnutému umožniť kontrolovať kurzor na monitore alebo písať text. Všetko len za pomoci myšlienok. Čip označovaný ako N1 je napájaný batériou, ktorá môže byť nabíjaná bezdrôtovo. Rovnako bezdrôtovo prenáša signály z mozgu do aplikácie, ktorá ich následne rozšifruje a interpretuje ako konkrétny pohyb.
Vývoj mozgových implantátov Neuralink bol od začiatku plný kontroverzií. Firma sa kvôli snahe o urýchlené získanie povolenia úradom FDA rozhodla rozšíriť experimenty na zvieratách. Jej praktiky sa stali aj predmetom federálneho vyšetrovania, ktoré malo zistiť, či firma neporušovala zákon o ochrane zvierat (angl. Animal Welfare Act). Počas testovaní mikročipov totiž usmrtila dovedna 1500 zvierat.