Len prednedávnom sa americkí vedci pochválili so zásadným objavom. Pomocou umelej inteligencie vypátrali novú triedu silných antibiotík na baktérie zlatého stafylokoka, ktoré sú inak veľmi rezistentné voči súčasným liekom. Objaviť novú triedu antibiotík sa podarilo vôbec po prvýkrát za posledných 60 rokov. Teraz sa iným vedcom podarilo opäť za pomoci umelej inteligencie objaviť novú látku, ktorá by mohla znížiť množstvo lítia používaného v batériách. Na prelomovom výskume sa podieľal Microsoft a štátne laboratóriá Pacific Northwest National Laboratory, ktoré spadajú pod americké ministerstvo energetiky.
Podľa vedcov by nový materiál mohol zredukovať množstvo použitého lítia až o 70 percent. Materiál dokázal v laboratórnych podmienkach napájať žiarovku. Súčasťou výskumu bola analýza 32 miliónov potenciálnych anorganických materiálov, z ktorých bolo identifikovaných len 18 ako potenciálnych kandidátov na ďalšie skúmanie. Len pre porovnanie – ak by analýza prebiehala bez zapojenia umelej inteligencie a výkonných superpočítačov, k rovnakým výsledkom by sa vedci dopracovali zhruba za dvadsať rokov. Tentokrát trval vývoj len menej než deväť mesiacov.
Náhrada za ‚biele zlato‘
Prečo vedci hľadali náhradu za lítium? Lítium je často označované ako “biele zlato” kvôli svojej striebornej farbe a vysokej cene. Zároveň je jedným z kľúčových komponentov pri výrobe nabíjateľných batérií, ktoré dnes napájajú celé spektrum spotrebnej elektroniky – od mobilov, cez počítače až po elektromobily. Keďže svet sa postupne mení a aj v doprave dochádza k postupnému prechodu zo spaľovacích motorov na elektromotory, zvyšuje sa aj dopyt po lítiu. Podľa odborníkov nebude trvať dlho a výrobcovia elektroniky budú mať problém s jeho dostupnosťou. Navyše je tu aj ekologický aspekt spojený s jeho ťažbou. Na ťažbu a extrakciu lítia sa používa veľké množstvo vody a energie a vedľajším produktom ťažby je toxický odpad. Nový materiál by tak mohol pomôcť nielen zasýtiť dopyt ale aj šetriť životné prostredie.