„Preteky o Mesiac sú mŕtve,“ vyhlásil Aldrin. „Ďalšia generácia musí pri hľadaní cieľov vesmírneho programu myslieť odvážne: budúcnosťou je Mars. Nenavrhujem zopár návštev, vztýčenie vlajky a niekoľko fotografií, ale púť, ktorá založí prvé obydlie vo vesmíre – americkú kolóniu v novom svete.“ Aldrin tvrdí, že prvá ľudská posádka, ktorá by na Marse pristála, má na ňom zostať až do smrti. Ako realistický termín prelomového letu udáva rok 2031.
„Neverím, že by sa ľudia dostali na Mars počas môjho života,“ hovorí však pre Pravdu David Whalen, šéf oddelenia vesmírnych štúdií na Severodakotskej univerzite. „V roku 2031 však už zrejme nebudem medzi živými, takže je to možné,“ žartuje. „Na to, aby človek poslal na Mars ľudskú posádku, by sa muselo začať vážne pracovať na dlhodobej podpore ľudského života vo vesmíre, na dlhodobej psychologickej príprave a muselo by sa začať s budovaním kozmickej lode na obežnej dráhe. Pri tom všetkom si treba uvedomiť, že v súčasnosti Medzinárodná vesmírna stanica nedokáže bez dopĺňania zásob pojať viac ako troch ľudí na čas dlhší ako tri mesiace,“ dodáva.
Ľudská prítomnosť vo vesmíre je podľa Whalena dôležitá, nie je však presvedčený, či to stojí za cenu, ktorú by si let s posádkou na Mars vyžiadal. Pripomína, že sú i iné možnosti objavovania vesmíru. „Vysokoenergetický vesmír je úplne iný ako ten viditeľný. Naučili sme sa mnohé o planétach vrátane Zeme. Z peňazí, určených na výskum vesmíru, však najviac pohlcujú lety s posádkou. To je možno chyba,“ tvrdí Whalen. „Pristátie na Mesiaci v roku 1969 bol husársky kúsok, ale taký úžasný, že si ho zapamätáme po tisícročia,“ pripomína však, čo priniesol ľudský let na obežnicu Zeme.
Zatiaľ čo americký Národný úrad pre letectvo a vesmír je pri formulovaní budúcich cieľov konzervatívnejší a spomína skôr návrat na Mesiac, Mars láka viac.
„Čo by priniesol let na Mars?“ pýta sa Robert Stencel, profesor astronómie a odborník na objavovanie vesmíru z Denverskej univerzity. „Krátko: pozemky. Na našej planéte sa buď naučíme žiť udržateľne, alebo nám hrozí kolaps z preľudnenia. Skutočnosťou je, že ak chceme prežiť dlhšie, ako je bežná životnosť druhu na Zemi, mali by sme sa poobzerať aj mimo planéty. Najmä ak sa budeme naďalej správať nedisciplinovane.“
Ani pre Stencela nie sú lety na Mars len vzdialenou sci-fi. „Už teraz je technicky možné vyslať na Mars posádku a bezpečne ju vrátiť na Zem,“ tvrdí. „Ľudia zvykli prirovnávať objavovanie vesmíru k putovaniu k južnému pólu pred sto rokmi. To, čo prví prieskumníci dosiahli len za cenu veľkého rizika, sa o päťdesiat rokov stalo takmer rutinou. To môže byť pravda aj pre vesmírne lety tohto storočia. Na druhej strane, môžeme hovoriť aj o horizonte 500 rokov ku kolonizácii Marsu, čo by zodpovedalo časovému obdobiu veľkého sťahovania a zaoceánskych objaviteľských plavieb,“ dodáva.
Človeka mimo Zeme však už nemusia posielať len vládne a medzivládne vesmírne kolosy ako NASA alebo Európska vesmírna agentúra. „O otázke, ktorým smerom by sa malo uberať objavovanie vesmíru, často diskutujem so svojimi študentmi. Najčastejšou odpoveďou je vesmírna turistika,“ hovorí Stencel. „Richard Branson a jeho kolegovia si uvedomujú, že vládne príležitosti na let do vesmíru sú príliš zriedkavé na to, aby vyvolali medzi ľuďmi vlnu nadšenia. Častejšie a dostupnejšie lety do vesmíru by mohli priniesť zisky, potrebné na posunutie vývoja vesmírnych technológií,“ špekuluje o budúcnosti.