Juno bude cez oblaky špehovať Jupiter

Na päťročnú cestu k planéte Jupiter sa koncom tohto týždňa vyberie sonda Juno, ktorá má nazrieť cez hustú vrstvu oblakov hlbšie do atmosféry tohto plynného gigantu. Na Jupiteri vládne extrémne tuburlentné a nehostinné počasie. Teplota tam klesá na mínus 150 stupňov Celzia a vietor duje rýchlosťou vyše 600 kilometrov za hodinu.

02.08.2011 11:00
Jupiter, Juno, sonda, planéta Foto:
Sonda Juno bude Jupiter obiehať vo výške päť kilometrov, a teda sa k nemu dostane najbližšie zo všetkých doterajších sond.
debata (2)

Štart sondy za 800 miliónov eur je naplánovaný na piatok z Mysu Canaveral na Floride. Juno, pomenovaná po rímskej bohyni, ktorá cez oblaky špehovala svojho manžela Jupitera, by sa k najväčšej planéte našej slnečnej sústavy mala dostať v júli 2016.

Sonda bude skúmať Jupiter z výšky 5 kilometrov nad hustými a farebnými oblakmi. Žiadna iná sonda sa k planéte nedostala tak blízko. Pozorovania majú trvať jeden rok a vedci dúfajú, že im podarí objaviť záhadný materiál nazvaný metalický vodík. Na Jupiteri je tlak taký ohromný, že plynný vodík je stlačený do formy kovovej tekutiny, schopnej viesť elektrický prúd.

Práve tento materiál by mal vytvárať silné magnetické planéty a v atmosfére vyvolávať extrémne búrky, ktoré sprevádzajú aj masívne blesky.

„Juno je prvá sonda schopná nazrieť cez oblaky a zistiť ako hlboko siaha počasie, ktoré vidíme zvonku,“ uviedol Scott Bolton, šéf misie Juno z americkej vesmírnej agentúry NASA. „Tieto procesy sa možno dejú len na vonkajšku atmosféry a možno siahajú hlbšie a ovplyvňujú štruktúru a rotáciu planéty.“

Jupiter je piatou planétou slnečnej sústavy a je 1 321-násobne väčší ako Zem. Búrky na ňom dosahujú priemerne tisíce kilometrov a zrejme sú živené silným vetrom. Pláneta je od nás vzdialená 720 miliónov kilometrov a aby sa sonda Juno k nej čo najskôr dostala, vykoná najprv oblet okolo Zeme vďaka čomu naberie dodatočnú rýchlosť. Trojtonová sonda je vybavená veľkými solárnymi panelmi, ktoré by ju mali udržať pri živote aj keď na Jupiter dopadá 25-krát menej slnečného svetla ako na Zem.

Juno je vybavená ôsmimi prístrojmi, ktorých hlavnou úlohou bude zistiť, ako Jupiter vznikol a ako sa vyvíjal. Takisto by mali dať odpoveď na otázku, čo tvorí jadro planéty. Keďže je to plynný obor, väčšinu materiálu tvorí stlačený a rozhorúčený plyn, no niektorí astrofyzici sa domnievajú, že Jupiter má pevné jadro. Ďalšou záhadou je príčina vzniku masívnych polárnych žiar, ktoré sú tisícnásobne jasnejšie ako tie pozemské. „Chceme vlastne zistiť recept na vytvorenie plynných obrov. Budeme hľadať jednotlivé ingrediencie a zloženie jadra planéty,“ dodal Bolton.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba