Nájsť planéty, ktoré by boli vhodné pre život, však ani v súčasnosti nie je jednoduché, a preto lovci exoplanét navrhujú nové spôsoby, ako ich objaviť. Tím vedcov z Univerzity v Aucklande navrhujú využitie novej pátracej metódy pomocou takzvaného gravitačného mikrošošovkovania a americká vesmírna agentúra NASA zase na rok 2017 naplánovala štart vesmírneho teleskopu TESS, ktorý sa zameria na hľadanie menších planét podobných Zemi v blízkosti vzdialených hviezd. TESS bude nasledovníkom súčasného najúspešnejšieho lovca exoplanét – vesmírneho teleskopu Kepler.
„Kepler vyhľadáva planéty, ktoré sú relatívne blízko svojho slnka, a tím ľudí okolo tohto programu odhaduje, že v Mliečnej ceste môže byť asi 17 miliárd planét podobných Zemi,“ uviedol Phil Yock z Fakulty fyziky Aucklandskej univerzity. „My chceme zistiť počet planét, ktoré sú od Slnka vzdialené na zhruba dvojnásobok vzdialenosti Zeme od Slnka.“ Yock s kolegami z Nového Zélandu a Japonska očakáva, že spojením ich programu MOA (Mikrošošovkové astrofyzické pozorovanie) a Keplera sa dopracujú k číslu 100 miliárd obývateľných planét v našej galaxii.
Návod od Einsteina
Vzdialenosť exoplanéty od hviezdy nie je až tak smerodajná na určenie, či je vhodná pre život. Dôležitejšie je, okolo akého typu hviezdy obieha. Ak obieha napríklad okolo chladnejšieho červeného trpaslíka, obývateľná planéta by mohla byť od hviezdy vzdialená aj ako Merkúr od Slnka. Ak obieha okolo väčšej, horúcejšej hviezdy, tzv. obývateľná zóna by bola od daného slnka podstatne ďalej. Prvú exoplanétu sa podarilo nájsť v roku 1995.
Kepler a jeho nástupca TESS hľadajú planéty podľa jemných výkyvov vyžarovania hviezdy, keď popred ňu z nášho pohľadu prejde exoplanéta. Gravitačné mikrošošovkovanie hľadá exoplanéty nepriamo pomocou ohybu svetla pri prechode vzdialeným planetárnym systémom. Tento slabý gravitačný efekt planét na svetlo z ich Slnka predpovedal ešte v roku 1936 Albert Einstein. Dosiaľ sa mikrošošovkovanie využilo najmä pri hľadaní väčších plynných obrov, ako je Jupiter alebo Neptún. Na nájdenie malých planét, ako je Zem, Yock navrhuje vybudovať celosvetovú sieť malých a relatívne lacných pozemných teleskopov s priemerom 1 až 2 metre. V súčasnosti sa na to v rámci programu MOA používajú len tri.
Susedia
Vesmírny teleskop TESS od NASA za 200 miliónov dolárov bude zase stavať na technike teleskopu Kepler, ktorý potvrdil existenciu viac ako 100 exoplanét. Podľa analýzy jeho práce astronómovia odhadli, že najbližšia planéta podobná Zemi by sa mohla nachádzať vo vzdialenosti 6,5 svetelného roka. To znamená, že keby ľudia mali vesmírnu loď schopnú letieť rýchlosťou svetla, cesta na túto exoplanétu by trvala rovnako 6,5 roka.
„Predbežné výsledky z Keplera naznačujú, že sa nemusíme pozerať ďaleko, aby sme našli svet, ako je náš. Ak tam teda taký svet je, a Kepler tvrdí, že áno, tak ho nájdeme,“ vyhlásila pre časopis New Scientist astrofyzička Natalie Batalhová z NASA.
Výskumný tím okolo TESS dúfa, že počas prvých dvoch rokov prevádzky teleskopu sa mu podarí nájsť aspoň tisíc exoplanét. Ak niektoré z nich budú dostatočne blízko, môže sa na ne zamerať Webbov vesmírny teleskop, ktorý sa má do vesmíru dostať tiež okolo roku 2017. Webb by preskúmal atmosféru exoplanéty a hľadal na nej stopy života.
„Exoplanéty TESS budú najvhodnejšími kandidátmi na nájdenie organického života mimo našej slnečnej sústavy,“ uviedol Jon Jenkins z tímu TESS a Kepler. Batalhová s ním súhlasí: „Prišiel čas zistiť, ako vyzerajú domy v susedstve Zeme a Kepler a TESS nás dostanú o krok bližšie k stretnutiu s týmito našimi susedmi.“