Sondy Voyager 1 a 2 vyslali Spojené štáty do vesmíru v roku 1977, každú iným smerom. Obe doputovali najďalej zo všetkých zariadení, ktoré kedy ľudia vytvorili. Voyager 1 sa pohybuje vyššou rýchlosťou, takže je od Zeme ďalej ako jeho sesterská sonda.
Vedci použili iný model interpretácie údajov zo sondy ako NASA, ktorá čaká, až zaznamená magnetické pole s opačným magnetickým tokom, ako je v slnečnej sústavy. Podľa novej štúdie to však nemusí byť najvhodnejšia metóda.
„Domnievame sa, že magnetické polia slnečnej sústavy a medzihviezdneho priestoru sú dostatočne prepojené, takže nimi v skutočnosti môžete prechádzať bez toho, aby ste zaznamenali veľkú zmenu smeru,“ povedal podľa britského denníka The Independent hlavný autor príslušnej štúdie Marc Swisdak z Marylandskej univerzity. Ak sú jeho závery správne, Voyager opustil slnečnú sústavu – ako prvý objekt vyrobený ľuďmi – pred rokom, keď vedci zaznamenali náhly pokles počtu častíc pochádzajúcich zo Slnka a, naopak, zosilnenie kozmického žiarenia z medzihviezdneho priestoru. „Je to trochu kontroverzný pohľad, ale my sa domnievame, že Voyager konečne opustil slnečnú sústavu a začína naozajstnú púť Mliečnou cestou,“ dodal Swisdak. NASA a niektorí iní vedci si myslia, že sonda sa nachádza v osobitnej prechodnej zóne na hranici slnečnej sústavy.
Sondy sú poháňané energiou z pomalého rozpadu rádioaktívneho plutónia. Obe majú dosť energie, aby dokázali vysielať vedecké údaje až do roku 2020. Aj potom poletia Mliečnou cestou, aj keď už mlčiace, a pre prípad, že by sa niekedy stretli s mimozemskou civilizáciou, nesú na palube pozlátenú 18-centimetrovú doštičku so záznamom zvukov a obrazov, ktoré charakterizujú život na Zemi v čase vypustenia.
Prípadní mimozemšťania si tak budú môcť vypočuť pozdravy v 55 pozemských jazykoch alebo sa pohrúžiť do počúvania hudobných diel Wolfganga Amadea Mozarta či bluesmana Blind Willieho Johnsona. Družice počas svojej doterajšej púte vyfotografovali všetky vonkajšie planéty slnečnej sústavy.