Tvrdia to planetárni vedci Mona Delitská a Kevin Baines, ktorí spojili dostupné údaje o fázach premeny uhlíka a teplote a tlaku na Jupiteri a Saturne. Dospeli k záveru, že v hĺbke oboch planét existujú podmienky na vznik diamantov a vo väčších hlbinách sú diamanty vplyvom tlaku a teploty roztopené do tekutého skupenstva.
Delitská a Baines postavili svoj výskum na nových rovniciach od Nadine Nettelmannovej, ktoré určujú, v akom skupenstve či forme sa nachádza materiál vo vnútri oboch planét, a na experimentoch v Sandia Laboratories. Takto získali presné hranice pre rozličné formy skupenstva uhlíka. Podľa vedcov sa jednoduchý uhlík vo forme sadzí alebo tuhy vplyvom obrovských búrok dostáva hlbšie do vnútra planét a tlakom je transformovaný na diamanty. Blízko jadra môže existovať vrstva tekutých diamantov.
Ich zistenie pritom nie je až také prekvapujúce. Už asi 30 rokov sa vie, že v jadrách Uránu a Neptúna môžu byť vhodné podmienky na formovanie diamantov. O Jupiteri a Saturne sa však dosiaľ myslelo, že sú príliš horúce a nestabilné, aby v nich vznikol tvrdý diamant.
O nových diamantových ložiskách píše Delitská a Baines v novej knihe Alien Seas (Mimozemské moria), kde v kapitole „Moria Saturnu“ opisujú, ako sa vo vzdialenej budúcnosti do hĺbky Saturna ponárujú robotické sondy, zbierajú diamanty, vynášajú ich von a následne transportujú späť na Zem.
Diamanty sú na Zemi veľmi vzácne, a preto aj veľmi drahé, no vo vesmíre môžu byť relatívne všedné. Aspoň to tvrdila štúdia, ktorá pred pár rokmi opisovala objav prvej exoplanéty, teda planéty mimo našej slnečnej sústavy, ktorá je z veľkej časti tvorená diamantmi. Táto 40 svetelných rokov vzdialená exoplanéta 55 Cancri-e však nakoniec nemusí byť „kozmickými Antverpami“, ako sa pôvodne myslelo.
Podľa pôvodných správ mala byť 55 Cancri-e superzem, ktorá na rozdiel od našej planéty tvorenej žulou, bola vo vnútri vyplnená vrstvou diamantov. Nové prepočty však ukázali, že hviezda, okolo ktorej obieha, nemá taký priaznivý pomer uhlíka a kyslíka, aby okolo nej obiehali diamantové planéty. „Teoreticky takáto možnosť stále existuje, no podľa našich zistení je pravdepodobnosť jej existencie nižšia, než sa pôvodne uvádzalo,“ uviedla Johanna Taskeová z Arizonskej univerzity, ktorej výskum publikoval magazín Astrophysical Journal.