Foto: SITA/AP, Arun Sankar K.
Sonda na Mars mala odštartovať už v októbri, no pre zlé počasie bol štart odložený na utorok. Ak by bol štart a následný rok trvajúci let úspešný, India by sa po Rusku, USA a Európskej vesmírnej agentúre stala len štvrtým členom „marťanského“ klubu. V Indii vzbudzuje nadšenie okolo tejto misie už len samotný fakt, že krajina by v dobýjaní Marsu predbehla Čínu.
Raketa má odštartovať o 14:38 miestneho času (10:08 SEČ) z indického vesmírneho strediska Sriharikota na východnom pobreží krajiny a indická televízia to bude vysielať v priamom prenose. Začatie bezpilotnej misie bolo pôvodne plánované na 28. októbra. Ak by ani dnešný štart nevyšiel, India bude mať štartovacie okno otvorené ešte do 19. novembra.
Kozmická loď Mangalján (v hindčine „marťanská vesmírna loď“) by mala do 1. decembra zotrvať na obežnej dráhe okolo Zeme a potom sa vydať na desaťmesačnú, 780 miliónov kilometrov dlhú púť kozmickým priestorom. Podľa plánov sa 24. septembra budúceho roka sonda sama navedie na eliptickú obežnú dráhu okolo Marsu, na ktorej bude najbližšie k povrchu tejto planéty 365 kilometrov a najďalej 80-tisíc kilometrov. Družica s hmotnosťou 1 350 kilogramov je vybavená piatimi prístrojmi a bude minimálne pol roka študovať povrch a zloženie atmosféry Marsu. Zameria sa pritom na pátranie po stopách metánu, ktorého prítomnosť môže naznačovať, že na najbližšom susedovi planéty Zem sú vhodné podmienky na život.
Cieľom indickej misie na Mars je predovšetkým demonštrovať technologické schopnosti Indie. Pre Dillí je prestížna hlavne v jej vesmírnom súťažení s Čínou. Tá síce už pravidelne vysiela do kozmu svojich astronautov a na obežnej dráhe testuje vlastnú obdobu Medzinárodnej vesmírnej stanice, jej pokus vyslať kozmickú loď Jing-chuo 1 k červenej planéte však stroskotal v roku 2011 na technických problémoch. Experti pripomínajú, že misie mieriace na Mars zostávajú stále veľkou výzvou, pretože iba necelá polovica z nich bola úspešná. Dva týždne po štarte indickej rakety sa chystajú vypraviť svoju ďalšiu sondu na Mars aj USA. Keď v roku 2011 zlyhala čínska marťanská misia, Indická vesmírna agentúra údajne urýchlila svoje prípravy na vyslanie lode Mangalján a prichystala cestu len za 15 mesiacov.
„Domnievam sa, že misia bola v tomto okamihu urýchlená, aby India mohla svetu ukázať, že čo sa týka prieskumu vesmíru, nemusí vždy zaostávať za Čínou,“ uviedol Dean Cheng z inštitútu Heritage Foundation.
Korene indického vesmírneho programu siahajú do 60. rokov minulého storočia. Do prestížneho „vesmírneho klubu“ vstúpila India v júli 1980, keď vyslala na obežnú dráhu družicu Róhíni 1. Donedávna bolo jej prioritou vysielať telekomunikačné a meteorologické družice, ktoré priamo pomáhajú chudobnému obyvateľstvu Indie. V roku 2008 sa však India pustila do prieskumu vesmírneho priestoru, keď vypustila k Mesiacu bezpilotnú sondu Čandrájan-1. Tá vyšla indickú vládu na 3,86 miliardy rupií (46,5 milióna eur). Ďalších 4,5 miliardy rupií (54 miliónov eur) sa minulo na sondu k Marsu.
Aj keď sa indická vláda pýši tým, že jej marťanská misia je v porovnaní s podobnými projektmi ostatných krajín veľmi lacná, vyvolala v krajine kritiku od tých, podľa ktorých je indický program prieskumu Marsu zbytočným rozhadzovaním peňazí v čase, keď v krajine stále žijú milióny ľudí pod hranicou chudoby. Indická vláda však dlhodobo poukazuje na to, že technické novinky vyvinuté vo vesmírnom programe majú praktické uplatnenie v každodennom živote.