Dňa 28. novembra sa dostane najbližšie k Slnku, keď sa rozhorúči až na 2 760 stupňov Celzia. To je dosť na roztavenie železa alebo olova. Ak kométa ISON prelet perihéliom prežije a nerozpadne sa, bude ozdobou vianočných sviatkov. Počas dní okolo 26. decembra by mohla svietiť jasnejšie ako Mesiac a viditeľná by bola aj cez deň.
Podľa astronómov by kométa ISON mohla byť najjasnejšou „vlasaticou“ za posledných 300 rokov. V roku 1680 sa na oblohe zjavila tzv. Veľká kométa, ktorá mala chvost dlhý 140 miliónov kilometrov a bola viditeľná aj počas dňa. Mnoho ľudí vtedy verilo, že je to trest od boha.
Kométu ISON objavili minulý rok ruskí astronómovia Vitalij Nevski a Arťom Novičonok pomocou Medzinárodnej vedeckej optickej siete (ISON) neďaleko Kislovodska. Oficiálne označenie kométy je C/2012 S1 (ISON).
Jej dráha je takmer parabolická, čo naznačuje že kométa môže pochádzať z Oortovho oblaku podobne ako slávna Halleyho kométa. Najbližšie k Zemi sa dostane 26. decembra, a to do vzdialenosti 0,4 astronomickej jednotky, čo je 60-miliónov kilometrov.
Kométu tvorí päťkilometové jadro zmesi zľadovatených plynov a prachu, ktoré sa pri prelete okolo Slnka zahreje a bude žiariť ešte jasnejšie. Momentálne ISON letí rýchlosťou 377 kilometrov za sekundu.
V marci tohto roka bola zo Zeme viditeľná kométa Pan-STARRS, ktorá sa priblížila na vzdialenosť 161-miliónov kilometrov.
Aj keby sa kométa ISON počas blízkeho preletu okolo Slnka rozpadla, stále to bude úžasný astronomický úkaz. Pozorovať ju budú stovky teleskopov vrátane tých najvýkonnejších. Zo severnej pologule ju bude možné vidieť zhruba do polovice januára. Vtedy by aj Zem mala prejsť cez jej obežnú dráhu, čo by sa mohlo prejaviť meteorickým rojom, teda „padaním hviezd“.