Zatiaľ historický zažila slovenská výprava študentov na najväčšej súťaži mladých vedcov v Spojených štátoch. Až dva projekty bodovali vo svojich kategóriách. Medzi nimi aj projekt len 17-ročnej rodáčky z Bratislavy. Michaela Brchnelová sa presadila medzi 1783 účastníkmi súťaže Intel ISEF v Los Angeles. Výhry, ktoré si študentka Gymnázia Jura Hronca v Bratislave pripísala na svoje konto, majú hodnotu 9500 dolárov. Prinášame Vám krátky rozhovor s finalistkou, ktorá ako prvá Slovenka získala v súťaži prvé miesto vo svojej kategórii. Do súťaže ju nominovalo združenie AMAVET.
Popíš prosím svoj projekt. Čím je výnimočný?
V mojom projekte ukazujem odkiaľ k nám prichádzajú najenergetickejšie častice z našej galaxie. Doteraz, po niekoľko desiatok rokov nebolo známe, ako môžu častice dosahovať takej energie akú dosahujú. Ja vo svojom projekte ukazujem, že v mračnách, ktoré vzniknú po zániku hviezd sú ideálne podmienky na to, aby sa tam takéto energie vznikali a taktiež objasňujem odkiaľ tieto častice v našej galaxii prichádzajú.
Foto: Tomáš Švec
Ako si sa k téme vysokoenergetických častíc dostala, čo ťa inšpirovalo?
Začalo to tak, že som chcela pracovať na nejakom projekte v súvislosti s vesmírom. Inšpiroval ma najmä kamarát, ktorý študoval astrofyziku na univerzite v Brne. Odtiaľ to bol už len krôčik k problematike kozmických lúčov a mračien. Rozhodla som sa do toho pustiť. Čítala som množstvo najnovších publikácií, vďaka ktorým som zistila kde je jadro problému a ako je ho možné vyriešiť.
Projekt, s ktorým si sa na súťaži predstavila je veľmi rozsiahly a pracuje s množstvom údajov. Nezasahoval ti projekt až príliš do súkromia? Voľného času ako gymnazistka určite nemáš nazvyš.
Môj projekt je hlavne veľká zábava. Dáta, s ktorými v ňom pracujem, nemusím po nociach pracne získavať v observatóriu, viem si ich kedykoľvek bezplatne stiahnuť z internetu. Svoj výskum tak viem robiť aj v autobuse, v posteli či v škole cez prestávky. Podstatné je, že sa môžem dopracovať k výsledkom, ku ktorým sa nedopracoval ešte nikto. Astronómov, ktorí sa rovnakou problematikou zaoberajú je veľmi málo.
Ak je astronómov, ktorí sa v tejto problematike orientujú málo, s kým si svoj výskum konzultovala?
V januári som sa zúčastnila konferencie Americkej astronomickej spoločnosti vo Washingtone. Tam som získala množstvo kontaktov na profesorov, ktorí sú v tomto odbore dlhé roky a od ktorých som sa sama učila. Počas konferencie som mala možnosť konzultovať svoje nápady a zvolený postup. Ak nejakému problému nerozumiem, obrátim sa na odborníkov v zahraničí. Svojim výskumom som si dnes istá práve vďaka tomu, že som jeho výsledky konzultovala s ľuďmi, ktorí na podobných veciach pracujú v zahraničí už desiatky rokov.
S urýchľovaním častíc sa pracuje aj v Európskej organizácii pre jadrový výskum. V čom sa tvoj projekt líši od projektov, ktoré prebiehajú práve v CERNe?
V laboratóriách vo švajčiarskom CERNe dokážeme urýchľovať častice na teraelektrónvolty, môj mechanizmus to dokáže ešte o tri rady vyššie. Konečne teda máme dokázanú funkčnosť mechanizmu, s ktorým vieme získavať naozaj obrovské energie. Nehovorím, že tieto častice začneme v našich laboratóriách urýchľovať dnes alebo zajtra, ale teraz už vieme ako sa to dá v našej galaxii. Vesmírne mračná sú sami o sebe akési vesmírne laboratóriá, pretože sa v nich nachádza plazma v extrémnych podmienkach, ktoré nie sme schopní na zemi simulovať. Môžeme preto študovať úplne nové odbory fyziky a študovať procesy, ktoré budeme môcť na zemi opakovať.
Má tvoj projekt už dnes nejaké praktické využitie?
Najväčšie využitie má môj výskum pre satelity. Sú to práve satelity, ktoré ohrozujú extrémne rýchle častice vo vesmíre. Keď takáto častica narazí do citlivejšieho prístroja na satelite, môže spôsobiť skrat, znehodnotiť pozorovanie alebo úplne zničiť prístroj. Keď budeme vedieť, odkiaľ tieto častice pochádzajú, bude potom v budúcnosti schopní takýmto zrážkam predísť.
Je potrebné tvoj projekt ešte nejakým spôsobom upraviť či zdokonaliť?
Výsledky, ktoré som na súťaži predstavila sú už konečné a v súčasnosti pracujem na vedeckej publikácii, ktorú by som rada publikovala do konca roka. Proces písania takejto práce je veľmi komplikovaný a dlhodobý. Jej písanie bude trvať dlhšie, než som spisovala výsledky samotného výskumu. Určite chcem ale publikáciu vydať, pretože podľa zahraničných vedcov som priniesla veľmi zaujímavé riešenie problému. Porotcovia, ktorí mi minulý rok na súťaži udelili cenu Americkej astronomickej spoločnosti mi tento rok ponúkli preplatenie cesty na vedeckej konferencii počas tohtoročnej zimy na Havaji.
Teraz si na gymnáziu, aké máš plány po škole?
Po strednej škole som plánovala ísť študovať astrofyziku, ale uvedomila som si, že by som nedokázala robiť astrofyziku celý svoj život. Je to veľmi teoretické. Chcela som preto radšej spojiť hranie sa a astrofyziku. To ma priviedlo k tomu, aby som si vybrala štúdium leteckého strojárstva, kde sa vyvíjajú nie len stíhačky, raketoplány, ale aj satelity. Chcela by som ísť študovať do Anglicka, nakoľko tam majú pre tento výskum dobré zázemie. Ak sa mi to nepodarí, zostala by som pokojne študovať aj na Slovensku alebo v Česku a v zahraničí to skúsila neskôr.
Aké dojmy si mala zo súťaže Intel ISEF? Aká bola porota?
Porotu si veľmi vážim. Je naozaj neuveriteľná. Na jednej strane sú v nej skutoční odborníci, ktorí naše projekty vopred detailne skúmajú a zaujímajú sa už len o veci, ktorým nerozumeli, prípadne nás chcú vyskúšať. Dávajú si na tom veľmi záležať. Porotcovia nám dávajú inšpirácie, kam posunúť náš projekt v budúcnosti, dávajú nám rady, čomu sa nabudúce vyvarovať. Prípadne nám ponúkajú aj spoluprácu. Intel ISEF je samozrejme aj o súťaži, ale ja to v prvom rade vnímam ako skvelú možnosť zlepšiť sa vo svojom výskume. Jeden z porotcov, ktorý sa astronómiou nikdy nezaoberal, sa kvôli môjmu projektu skontaktoval s výskumníkmi, ktorých som mala v referenciách a získal informácie, ktoré mu pomohli objektívne zhodnotiť môj projekt. Zo strany porotcov bolo vidieť veľkú snahu.
Vymenila si si na súťaži s ostatnými študentami kontakty?
Kontakty sme si vymenili nie len s porotcami ale aj medzi účastníkmi. O pár rokov budú zrejme všetci finalisti Intel ISEF na univerzitách a budeme musieť spolupracovať na rôznych projektoch. Aj vďaka tejto súťaži to bude jednoduchšie.