Toto zistenie aktivity na Jupiterovom zmrznutom mesiaci sa stretlo s veľkým ohlasom, pretože by k Europe bolo možné poslať prieskumnú sondu, ktorá by z gejzírov mohla odobrať vzorky bez toho, aby musela pristáť. Následne by bolo možné zistiť, či sa pod ľadovou škrupinou mesiaca nachádza more, v ktorom by potenciálne mohol existovať život.
Počas tohto roka Hubble skúmal Europu v januári, vo februári, v novembri a aj teraz v decembri. Žiadne známky o geologickej aktivite a gejzíroch na južnom póle však nenašiel. „Dosiaľ sme na nových snímkach nenašli žiadne stopy po vode alebo vodnej pare,“ uviedol Lorenz Roth zo Southwest Research Institute na výročnej konferencii Americkej geofyzikálnej únie.
Podobne sa skončila aj snaha ďalších výskumných tímov. Tiež pátrali po gejzíroch, no ich existenciu potvrdiť nedokázali. Napríklad sa znovu analyzovali snímky získané sondou Galileo, ktorá skúmala Jupiter a jeho mesiace medzi rokmi 1995 až 2003. Analýzami sa zaoberala aj Cynthia Phillipsová z inštitútu SETI.
Podľa nej Europa určite nie je geologicky taká aktívna ako Saturnov mesiac Enceladus, ktorý pod vrstvou ľadu tiež ukrýva oceán vody a chrlí ju do vesmíru prakticky stále. Vodu v tekutom stave na oboch mesiacoch udržujú gravitačné sily, ktoré spôsobujú podobný efekt, ako je príliv a odliv tu na Zemi.
„Nechce sa mi veriť, že by gejzíry podobné tým na Encelade mali počas éry sondy Galileo také dlhé obdobie neaktivity. Myslím si, že je nepravdepodobné, že by sme si ich nevšimli,“ povedala Phillipsová pre portál Space.com. Žiadne gejzíry na Europe nezaznamenala ani sonda Cassini, ktorá popri Jupiteri preletela v roku 2001 na svojej ceste k Saturnu.
„Nenašli sme žiadne dôkazy o prítomnosti vody poblíž Europy, aj keď v tom čase sme už vedeli o gejzíroch na Encelade,“ pridal sa Larry Esposito z Univerzity v Colorade, ktorý pre americkú vesmírnu agentúru NASA viedol projekt ultrafialového spektrografu UVIS umiestneného na sonde. Podľa meraní UVIS-u dokonca horúce plyny nepochádzajú z Europy, ale zo susedného mesiaca Io, ktorý je známy svojou vulkanickou aktivitou.
To všetko však stále neznamená, že vodné gejzíry na Europe nie sú. „Je možné, že gejzíry sa objavujú veľmi nepravidelne a zriedkavo alebo sú menšie ako tie, čo vidíme na Encelade,“ hovorí Amanda Hendrixová z Inštitútu planetárnych vied v Arizone, ktorá tiež pracovala na projekte sondy Cassini. „Nemôžme vylúčiť, že počas preletu sondy bola aktivita na Europe príliš slabá na to, aby ju spektrograf zaznamenal,“ dodala.
Už minulý rok, keď Hubble gejzíry spozoroval, vedci neočakávali, že by tieto výtrysky boli výsledkom konštantnej a intenzívnej aktivity. Hubble totiž Europu pozoroval aj v rokoch 1999 a 2012 a tiež žiadnu vodnú paru v blízkosti južného pólu Europy nespozoroval. „Od začiatku bolo jasné, že ide o prechodný fenomén,“ povedal Roth, ktorý vyzval na väčšiu trpezlivosť.
Uviedol, že Hubble sa stále snaží existenciu gejzírov potvrdiť. Ďalšie pozorovania Europy sú naplánované na apríl 2015. Podobne sa vyjadrila aj Phillipsová, ktorá pripúšťa, že sonda Galileo nemusela gejzíry spozorovať. „Doterajším výsledkom je to, že musíme ďalej čakať,“ uzavrela Phillipsová.