Foto: CSIRO/WIKIMEDIA
Rušivé rádiové signály vedci prvýkrát zaznamenali na najznámejšom austrálskom rádioteleskope v roku 1998, uviedol šéf oddelenia astrofyziky vo vládnom výskumnom ústave CSIRO Simon Johnston. Vtedy astronómovia predpokladali, že signály pochádzajú z atmosféry a že sú pravdepodobne spojené s búrkovými bleskami. Signály, ktoré vedci nazývali pracovne perytóny, sa objavovali len raz, dva razy do roka. Ich zdroj bol podľa nich pravdepodobne „dosť blízky, do piatich kilometrov od teleskopu“.
Až v tomto roku však našli skutočného vinníka. Tento rok 1. januára inštalovali v zariadení nový prijímač, ktorý rušenie sledoval, a zachytili silné signály 2,4 gigahertza, čo je frekvencia využívaná mikrovlnnými rúrami. K interferencii došlo len vo chvíli, keď boli dvierka rúry otvorené predčasne, predtým ako sa dokončilo ohrievanie jedla. „Ak (rúru) nastavíte na ohrievanie a otvoríte ju, aby ste sa pozreli dovnútra, dôjde k rušivému efektu,“ povedal Johnston pre britský denník The Guardian.
Astronómovia spravidla obsluhujú teleskop diaľkovo a nie sú priamo v Parkes prítomní. V observatóriu však pracuje tím zamestnancov, ktorý sa stará o údržbu zariadení. Práve títo ľudia používali mikrovlnnú rúru na ohrievanie kávy či obeda. Johnston uviedol, že „podozrivé perytóny“ (krátke rádiové signály s dĺžkou niekoľko milisekúnd, nazvané podľa bájneho stvorenia perytóna, teda jeleňa s vtáčími krídlami), boli zaregistrované iba počas dňa, a nie večer, keď všetci zamestnanci už mali zmenu za sebou a boli doma. Signály sa objavovali len zriedkavo, pretože k rušeniu dochádzalo iba vtedy, keď bol teleskop namierený smerom k mikrovlnnej rúre. „A keď zachytíte len pár signálov, je ťažké odhaliť podstatu veci,“ konštatoval Johnston.
Interferencia je veľmi častým problémom, s ktorým sa astronómovia stretávajú. Podľa Johnstona existuje mnoho vecí, ktoré činnosť rádioteleskopu v Parkes rušia. Ide okrem iného o rozhlasové vysielanie na veľmi krátkych vlnách (FM), digitálnu televíziu, mobilné telefóny či bezdrôtový internet. „Ak by sme chceli mať observatórium v Sydney, bolo by rádiové rušenie také príšerné, že by sme náš astronomický signál nikdy nezachytili,“ konštatoval Johnston.
Rádioteleskopické observatórium, ktoré sa nachádza 20 kilometrov južne od mesta Parkes v Novom Južnom Walese v Austrálii, bolo jedným z niekoľkých, ktoré sa podieľali na zbere fotografického materiálu posielaného na Zem Apollom 11 počas jeho pristátia na Mesiaci v júni 1969. „Teleskop bol pri mestečku Parkes inštalovaný pred 50 rokmi, v miestach, kde líšky dávajú dobrú noc,“ pripomenul Johnston. Vtedy bol teleskop vzdialený akémukoľvek rušeniu vysielacích rádiových zariadení. V posledných rokoch je však rušenie spôsobované digitálnymi prístrojmi v observatóriu stále silnejšie.
Aj preto sa v púštnej oblasti v štáte Západná Austrália stavia nový teleskop zvaný Australian Square Kilometre Array Pathfinder (ASKAP). Johnston vybranú lokalitu označil za „najpokojnejšie miesto na Zemi pre astronómov“. „Nie je tam mobilné pokrytie, žiadne vysielacie stanice, wi-fi – je to nedotknutá, tichá časť krajiny a môžeme sa odtiaľto pozerať do vesmíru a vidieť veci, ktoré v Parkes nevidíme,“ povedal Johnston o teleskope, ktorý má byť dokončený v roku 2016.