Peplowski s kolegami analyzovali údaje zo sondy Messenger, pričom zistili, že najtmavšie oblasti Merkúra obsahujú veľké množstvo uhlíka a zároveň sa nachádzajú v oblasti s veľkými impaktnými krátermi. Podľa vedcov môže za tmavé sfarbenie práve grafit, ktorý by mohol byť pozostatkom prvotnej vonkajšej kôry. Tá pravdepodobne vznikla po ochladení globálneho magmatického oceánu v ranom období po vzniku planéty.
„Ako tento magmatický oceán chladol a začali sa kryštalizovať minerály, tak všetky okrem grafitu klesli na dno. Grafit však zostal na povrchu a vytvoril tak prvotnú kôru Merkúra,“ vysvetlila Rachel Klimová, ktorá tiež pracuje v APL.
Túto kôru však neskôr prekryla vulkanická činnosť a iné geologické procesy. Grafit sa dostal znova na povrch práve po dopadoch väčších vesmírnych telies a spôsobil tak tmavé sfarbenie planéty. „Ak sme naozaj identifikovali pozostatky pôvodnej kôry Merkúra, tak poznanie jej vlastností nám umožní získať vedomosti o ranej histórii Merkúra,“ dodal Peplowski, ktorý spolu s kolegami publikoval výsledky svojej štúdie v časopise Nature Geoscience.