S teóriou o masívnej deviatej planéte slnečnej sústavy prišli v januári americkí astronómovia Mike Brown a Konstantin Batygin z Technologického inštitútu v Kalifornii (Caltech). Tí analyzovali pohyb objektov v Kuiperovom páse, ktorého súčasťou je aj Pluto. Všimli si, že viaceré z týchto objektov, vrátane dvoch väčších – 90377 Sedna a 2012 VP113, sa pohybujú rovnakým smerom. Najlepším vysvetlením tohto usporiadania je podľa nich práve prítomnosť masívnej planéty, ktorej gravitácia ovplyvňuje pohyb objektov v Kuiperovom páse. Následne preto vytvorili matematický model, podľa ktorého by musela byť táto planéta približne desaťkrát väčšia ako Zem.
Linder a Mordasini vo svojej práci vypočítali, že Planéta 9 by mohla byť menšou verziou Uránu alebo Neptúna, čiže chladná, plynná planéta tvorená vodíkom a héliom. Ak by bola desaťnásobne hmotnejšia ako Zem, ako predpokladajú Brown a Batygin, mala by priemer 7,5-násobne väčší ako Zem. Teplotu na jej povrchu odhadli švajčiarski vedci na mínus 226 stupňov Celzia. Od Slnka by mala byť vzdialená 700-krát ďalej ako Zem, a preto odráža iba veľmi málo svetla.
Väčšinu jej žiarenia by tak malo tvoriť teplo z jej jadra, z čoho vyplýva, že by ju mohli objaviť skôr infračervené teleskopy. Linder a Mordasini si rovnako ako kolegovia z Caltechu myslia, že Planéta 9 vznikla z toho istého disku prachu a plynu, ako aj zvyšok slnečnej sústavy. Alexander Mustill z Lunds universitet však prišiel s teóriou, že môže ísť o exoplanétu, ktorá vznikla v inej solárnej sústave, no neskôr ju Slnko svojou gravitáciou stiahlo k sebe.