Pre vyhodnotenie „obývateľnosti“ exoplanéty je však dôležité poznať zloženie jej atmosféry. To sa teraz astronómom podarilo a dá sa to považovať za dôležitý míľnik v snahe hľadania obývateľných planét – a potenciálne aj nájsť stopy mimozemského života.
Exoplanéta s označením GJ 1132b má 1,5-násobok priemeru Zeme a je od nás vzdialená 39 svetelných rokov. Astronómovia by povedali, že je blízko. Technológovia by oponovali, že je veľmi ďaleko. Ak by sme totiž aj mali vesmírnu loď schopnú cestovať rýchlosťou svetla, čo, samozrejme, nemáme, tak výprava ku GJ 1132b by trvala práve tých 39 rokov. A je tu aj ešte jeden problém.
Podľa zistení vedcov je táto planéta obalená atmosférou zloženou buď z vodnej pary, alebo z metánu, alebo z kombinácie obidvoch. Teplota na jej povrchu dosahuje 370 stupňov Celzia. „Podľa mojich vedomostí zatiaľ teplotne najextrémnejšia forma organizmov dokáže prežiť pri teplote 120°C. To je oveľa menej ako 370°C,“ povedal John Southworth z Keele University, hlavný autor štúdie zverejnenej v odbornom magazíne Astronomical Journal.
Exoplanéta GJ 1132b sa nachádza v súhvezdí Plachty viditeľnom z južnej pologule. Southworth s kolegami pomocou teleskopu MPG/ESO v Čile pozorovali jemné odchýlky v jasnosti hviezdy, keď pred ňou preletela planéta GJ 1132b. Týmto spôsobom zisťovali chemické zloženie jej atmosféry, keďže rôzne molekuly pohlcujú svetlo odlišnými spôsobmi. „Tento objav môže pomôcť pri pátraní po mimozemskom živote. Dokázali sme totiž, že planéty obiehajúce malé hviezdy môžu mať atmosféru a keďže takých (planét) je vo vesmíre veľmi veľa, zvyšuje to pravdepodobnosť, že na jednej z nich sa vyskytuje aj život,“ uviedol Southworth.
Slovensko nie je, na rozdiel od Českej republiky, Poľska alebo Rakúska, oficiálnym členom Európskeho južného observatória (ESO). Slovensko je však v prístupovom rokovaní o členstvo v Európskej vesmírnej agentúre (ESA).
Napriek tomu, že exoplanéta GJ 1132b podľa najnovších meraní nespĺňa požiadavky pre vznik mimozemského života, možnosť charakterizácie atmosféry planét mimo našej slnečnej sústavy je dôležitým a neopomenuteľným krokom k ďalšiemu výskumu vzdialeného vesmíru. Napríklad pomocou dlhoočakávaného nástupcu Hubblovho vesmírneho teleskopu, ktorým bude Webbov vesmírny teleskop.