„Už predtým sa hlavne biologické a medicínske pracoviská, a aj náš ústav, podieľali na experimentoch na návratných družiciach, teda na tých, kde bolo treba na Zem doniesť napríklad látky ožiarené v kozme a potom na Zemi ich vyhodnocovať. IK-17 teda bola prvou družicou, ku ktorej prispelo slovenské pracovisko a na ktorej sa telemetrické dáta z meraní prenášali na Zem. Bol to významný pokrok v kozmickom inžinierstve,“ hovorí profesor Karel Kudela, vedúci vedecký pracovník oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach.
Jednou z úloh družice IK-17 bolo merať tok slnečných neutrónov. Tie sa namerať nepodarilo. Bol to však dôležitý základ pre ďalší výskum. Už o päť rokov neskôr (1982) boli slnečné neutróny detekované na Lomnickom štíte. Spolu so stanicou Jungfraujoch v Švajčiarsku tak išlo o prvý prípad zistenej odozvy od neutrónov produkovaných v slnečnej erupcii na zemskom povrchu.
„Merania kozmického žiarenia sa začali vo Vysokých Tatrách pred 60 rokmi. Začiatok kozmickej éry a vypúšťanie prvých družíc ukázali, že v okolí Zeme jestvujú okrem kozmického žiarenia mnohé iné častice. Možnosť účasti na experimentoch na družiciach nám poskytol vtedajší program Interkozmos od roku 1970. V tom čase boli naše vedecké kontakty obmedzené na krajiny východnej a strednej Európy. Ale na konferenciách organizovaných v Leningrade v 70. a 80. rokoch sa zúčastňovali aj vedci z USA a zo západnej Európy. Účasť na nich nám pomohla v rozšírení vedeckých kontaktov,“ uviedol Kudela, ktorý viedol oddelenie kozmickej fyziky SAV vyše 30 rokov.
Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach patrí k špičke „astrovýskumu“ na Slovensku. Významne napríklad prispel k misii sonda Rosetta, ktorej sa podarilo pristáť na kométe. Výskumníci z Košíc takisto spolupracujú na misii BepiColombo, ktorá poletí k Merkúru, a na misii JUICE. Tá pôjde skúmať mesiace Jupitera.