Niečo podobné sa môže diať aj astronómom pri pátraní po signáloch od inteligentných mimozemských bytostí. Možno hľadajú a analyzujú signály a „mimozemská gorila“ im prechádza rovno pred očami, no nevšimnú si ju. Možno aj preto, že sa prezentuje z inej dimenzie alebo napríklad pomocou tmavej energie, ktorej stále nerozumieme.
„Keď rozmýšľame o iných inteligentných bytostiach, máme tendenciu vnímať ich z našej perspektívy. Sme však limitovaní naším pohľadom na svet a je pre nás ťažké si to priznať,“ uviedol neuropsychológ Gabriel de la Torre z Univerzity v Cádize. On preto pred slovom mimozemský alebo mimozemšťan uprednostňuje označenie „nepozemský“. Podľa autorov článku publikovanom v žurnále Acta Astronomica naša vlastná neuropsychológia, psychológia a vedomie môžu hrať dôležitú úlohu pri pátraní po nepozemských civilizáciách a tento faktor bol dosiaľ prehliadaný.
Výskumníci preto pripravili vlastných experiment so 137 ľuďmi. Ich úlohou bolo rozlíšiť letecké snímky so stavbami, ako sú budovy a cesty, od snímok s prírodnými scenériami, teda horami či riekami. Na jednu z týchto snímok ukryli drobnú postavičku podobnú gorile a sledovali, či si ju ľudia pri vyhodnocovaní obrázkov všimnú. Bola to teda pozmenená verzia experimentu s videom s prihrávkami loptou a gorilou.
„Je to zvláštny, no veľmi významný príklad toho, ako funguje náš mozog,“ hovorí De la Torre. „Zaznamenali sme podobný výsledok, len s tým rozdielom, že pred naším experimentom sme dobrovoľníkov podrobili testu, aby sme zistili, či sú skôr intuitívne, alebo racionálne rozmýšľajúce osoby. Ukázalo sa, že ľudia s intuitívnym myslením si gorilu všimli častejšie, ako tí, čo postupovali racionálne alebo metodicky.“
„Keď prenesieme toto zistenie na problém s pátraním po nepozemskej inteligencii, začína vyvstávať otázka, či naša súčasná stratégia pátrania neprináša tento gorilí efekt. Naše tradičné vnímanie priestoru je limitované naším mozgom. Tie znamenia a signály môžu byť priamo nad nami a my ich nevidíme. Možno sa nepozeráme správnym smerom,“ dodal neuropsychológ. Podľa neho človek niekedy vidí niečo, čo tam ani nie je a inokedy je daný náznak či signál rovno pred nami a nevnímame ho alebo nedokážeme identifikovať. Keď sa to stane, mohol by to byť príklad efektu kozmickej gorily. „Niečo také sa mohlo stať už v minulosti a možno sa to deje práve teraz,“ povedal De la Torre.
Vo svojej štúdii sa vedci venujú aj tomu, aké rôzne druhy inteligentných civilizácií môžu existovať. Predstavili klasifikáciu podľa troch typov a piatich faktorov: biológie, dlhovekosti, psychosociálnych aspektov, technologického pokroku a rozšírenia vo vesmíre.
Príkladom civilizácie typu 1 sme my. Takáto civilizácia môže zaniknúť vyčerpaním prírodných zdrojov, vojnou, nezvládnutím technologického pokroku alebo pre prírodnú katastrofu, ako je zrážka s asteroidom. Civilizácia typu 1 sa však môže vyvinúť do civilizácie typu 2. Jej členovia žijú dlho, využívajú kvantovú a gravitačnú energiu a sú schopní preskúmavať galaxie.
„Táto klasifikácia je veľmi zjednodušená a založená primárne na energii. To, že my používame rádiovú komunikáciu, ešte neznamená, že ju používajú aj iné civilizácie, alebo že využívajú energetické zdroje ako my a sú od nich závislé,“ uviedol De la Torre, že ide len o teoretické návrhy.
Tretí typ civilizácie by bol najpokročilejší tvorený exotickými bytosťami, ktoré by boli schopné žiť večne, ovládali by tvorbu multidimenzionálnych priestorov a využívali by tmavú hmotu a tmavú energiu, ktorá tvorí väčšinu vesmíru.