Božia tvár vo vesmíre?

26.09.2018 13:11

Môžeme vidieť v hĺbke vesmíru božiu tvár? Niektorí vedci už neváhajú položiť si túto otázku, presvedčivé odpovede však nenachádzajú. Voda na Marse, ktorá by v sebe mohla skrývať život, planéty podobajúce sa Zemi, teória vysvetľujúca akési regulačné zariadenie vesmíru.

Koncom júla vyvolal objav jazera s priemerom 20...
Koncom júla vyvolal objav jazera s priemerom 20 kilometrov na ľadovej ploche južného pólu Marsu medzi vedcami veľký záujem. Autor: nasa.gov

Veda neustále posúva naše znalosti až k poslednej otázke: je toto všetko dielom akéhosi veľkého architekta?

Koncom júla vyvolal objav jazera s priemerom 20 kilometrov na ľadovej ploche južného pólu Marsu medzi vedcami veľký záujem. „Tento typ životného prostredia nie je ideálnym miestom na dovolenku, ale ide o miesto, ktoré sa najviac podobá prostrediu, kde by mohol existovať život,“ konštatuje taliansky astronóm a hlavný autor objavu Roberto Orosei, ktorého cituje francúzsky denník Le Figaro.

Je síce nepravdepodobné, že by sme v najbližších rokoch mohli chytať na Marse kapry, ale existencia istej formy života na červenej planéte nie je tak celkom absurdná. Tento objav dopĺňajú ďalšie objavy. Objav exoplanét, teda planét mimo našej slnečnej sústavy, patrí k najvýznamnejším. Otriasa myšlienkou, že jedine Zem má dobrý ekosystém na rozvoj inteligentného života.

Astronómovia vedia, že naša galaxia zahŕňa takmer 20 miliárd planét typu Zeme. Hovoríme tu len o mliečnej dráhe, zatiaľ čo vo vesmíre existujú miliardy galaxií! To, mimochodom, spochybňuje stáročnú náboženskú vieru, že človek je stredom vesmíru. Mier medzi náboženstvom a vedou, keď sa jedno zaoberá tým, prečo človek existuje, a druhé zasa tým, ako sa vo vesmíre objavil život, už neplatí. Existencia života mimo našej planéty nie je jedinou príčinou.

Vo svojej knihe Sprievodca neznámym vesmírom sa fyzik Daniel Whiteson zabával tým, že uvádzal to, čo veda nedokáže vysvetliť zákonmi súčasnej fyziky. Dielo má 400 strán, čo je dôkazom, že zoznam je dlhý. Jednou z najväčších prekážok k tomu, aby sme dospeli k teórii všetkého. ktorá by do jediného konzistentného rámca zahrnula zákony pre všetky základné interakcie, a to na všetkých úrovniach a škálach organizácie hmoty, je nemožné spojenie kvantovej fyziky a teórie relativity, ktorej otcom je Albert Einstein, píše Whiteson. Je to rovnaké, akoby sme sa pokúšali zostaviť puzzle z dvoch rôznych škatúľ.

Vedci, či už sú ateisti, alebo nie, už nespochybňujú nevyhnutnosť naraziť na predpoklad veľkého architekta vesmíru. Nikto dnes nedokáže presvedčivo vysvetliť prvé okamihy veľkého tresku, vo vesmíre sa všetko zdá byť usporiadané tak, aby mohol existovať život.

Britský astronóm Stephen Hawking vysvetľoval, že ak je čas dimenziou nášho vesmíru, logicky by nemalo existovať žiadne predtým. Klásť si túto otázku je podľa neho rovnako absurdné, ako sa pýtať, kde je sever severného pólu. Zabudol spresniť, že fyzika dnes naráža na otázku: ako sa niečo môže zrodiť z ničoho alebo kto teda uviedol hodiny do chodu? Táto otázka sa stala v posledných 20 rokoch vysoko aktuálnou.

Budhistický astrofyzik Trinh Xuan Thuan súdil, že je nespochybniteľné, že existovala prvotná príčina, ktorá vytvorila všetky fyzikálne zákony. Albert Einstein zdieľal túto myšlienku boha ako prvotnej príčiny vecí. Koncepcia boha, ktorý by nebol akýmsi majstrom a vynálezcom vesmíru, ale syntézou všetkých zákonov, ktoré ho utvárajú. Táto predstava je elegantná a praktická. Naráža však na rovnaký problém ako iné teórie: ak zákony existovali pred vznikom vesmíru, aký matematik ich nadiktoval.

#Zem #vesmír #vedci #mars
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk