Čaká nás vesmírne divadlo: Meteorický roj aj "vianočná" kométa

, 11.12.2018 14:45
kometa Wirtanen-1
Kométa 46P Wirtanen, 4. 12. 2018. Autor:

Tento rok bol na vzácne astronomické úkazy nadpriemerne pestrý. Skutočná lahôdka však pozorovateľov čaká tento víkend.

Z piatka na sobotu (14. a 15. decembra) zažiari meteorický roj Geminidy a v nedeľu (16. decembra) sa po vyše piatich rokoch opäť ukáže aj kométa 46P/Wirtanen, ľudovo nazývaná „vianočná“.

Prvé správy o roji Geminidy pochádzajú z roku 1862. Vtedy bol však roj veľmi slabý, frekvencia nepresiahla 30 meteorov za hodinu. Až v 40. a 50. rokoch minulého storočia sa ich počet zvýšil na dvojnásobok. Podľa niektorých modelov je tento nestály roj v maxime a do konca 21. storočia by mal skoro zmiznúť. Ľadoprachové častice pochádzajú z telesa 3200 Phaethon. Kým najbežnejším materským telesom meteorických rojov býva obvykle kométa, 3200 Phaethon je droliaca sa planétka.

„Planétka má neobvyklú dráhu, ktorá ju každý približne 1,5 roka navádza do blízkej vzdialenosti asi len 0,14 astronomickej jednotky od Slnka. Hoci u nej nikdy nebola pozorovaná vyslovene kometárna aktivita, javí sa skôr ako kométa – svojou pretiahnutou dráhou a zásluhou na roji Geminidy. Niektorí astronómovia sa domnievajú, že ide o fragment planétky Pallas v hlavnom páse asteroidov a že Geminidy sú spôsobené rozdroleným materiálom tohto kozmického rozpadu,“ vysvetlil Petr Horálek z Českej astronomickej spoločnosti. Ďalšie prelety Geminíd sa odohrajú v rokoch 2050 a 2060, najbližšie k Zemi budú 14. decembra 2093, kedy ju od Zeme budú deliť len 3 milióny km. Zrážka so Zemou však nehrozí.

Vrcholom tohtoročného vesmírneho divadla však bude prelet „vianočnej“ kométy, s ktorou sa, podľa legendy spája narodenie Ježiša. O tom, či išlo skutočne o kométu, sa vedú spory. Z astronomického hľadiska mohlo ísť o konjunkciu planét. Kométa Wirtanen je podľa niektorých teórií tá, ktorú zobrazil na svojich maľbách taliansky maliar Giotto di Bondone. „Kométa nie je medzi astronómami neznámou. Dokonca k nej mala zamieriť slávna sonda Rosetta, ale jej cieľom sa nakoniec stala 67P Čurymov-Gerasimenko, a to kvôli vzniknutým technickým poruchám počas vypustenia sondy,“ hovorí Petr Horálek. Pred sedemdesiatimi rokmi ju objavil americký astronóm Carl Wirtanen.

„Kométa sa k Zemi a Slnku priblíži na najmenšiu vzdialenosť a zaradí sa tak historicky medzi desať komét, ktoré sa najviac priblížili k Zemi – jej vzdialenosť bude "iba“ 11,5 milióna kilometrov, čo je asi 30-násobok vzdialenosti Zem – Mesiac. Žiadne nebezpečenstvo nám však nehrozí, pretože má priemer len asi jeden kilometer a bude stále dostatočne ďaleko od Zeme," približuje Jozef Csipes zo Slovenskej ústredne hvezdárne v Hurbanove. Ako dodal, jej obežná doba okolo Slnka je len 5,4 roka a ak sa 16. decembra nestane nič nepredvídateľné, jej jasnosť dosiahne hodnotu, ktorú bude možné zaznamenať aj voľným okom.

„Ak by však došlo k nejakým nečakaným výtryskom látky vďaka roztápajúcemu sa ľadu, z ktorého je tvorená, jej vizuálna jasnosť môže byť väčšia. Práve v blízkosti Slnka sú kométy najviac nevypočítateľné – môžu sa nečakane zjasniť,“ povedal. Ak by tak bolo aj v tomto prípade, kométa by sa stala jedným z najnápadnejších nebeských telies na decembrovej oblohe. Ak zotrvá na terajšej jasnosti, bude ju vidno aj voľným okom, ale pozorovateľ musí počítať s tým, že bude musieť ísť za mesto alebo aspoň do parku či záhrady, kde nie je pouličné a iné rušivé osvetlenie.

Tiež obloha bude musieť byť úplne čistá, aj malá oblačnosť môže znemožniť pozorovanie tejto „vianočnej“ kométy. Viditeľná bude v súhvezdí Býk, ktoré vychádza prakticky hneď po zotmení a zotrvá na oblohe po celú noc.

#vianočná kométa #platnétka #planéty #meteorit #ľadovoprachové častice #Geminidy #astronomické úkazy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk