2. júna 1966, Surveyor 1 (USA) – Prvý úspešný pokus Američanov o mäkké pristátie na Mesiaci. Z Oceána búrok odoslal Surveyor 1 viac ako 11 000 obrázkov a zdokumentoval niektoré mechanické vlastnosti povrchu.
24. decembra 1966, Luna 13 (ZSSR) – Modul vydal päť panoramatických fotiek a skúmal fyzikálne vlastnosti povrchu.
20. apríla 1967, Surveyor 3 (USA) – Aparát mal preveriť, či povrch Mesiaca unesie pristávací modul s ľudskou posádkou. Vedci vďaka nemu zistili, že pôda má konzistenciu približne zodpovedajúcu mokrému piesku na Zemi.
11. septembra 1967, Surveyor 5 (USA) – Sonda vykonala prvý chemický rozbor mesačnej pôdy a otestovala správanie povrchu pri zážihu raketového motora.
10. novembra 1967, Surveyor 6 (USA) – Zhodnotil rovnaké experimenty ako Surveyor 5, ale na inom mieste. Bol prvým telesom, ktoré z mesačného povrchu odštartovalo (popoletel zhruba o 2,5 metra).
10. januára 1968, Surveyor 7 (USA) – Na rozdiel od svojich predchodcov nepristál na mesačnej pláni, ale v hornatom teréne pri kráteri Tycho. Kamery stroja zachytili laserové lúče vysielané zo Zeme, čím potvrdili možnosť merania vzdialenosti medzi oboma telesami pomocou tejto techniky.
20. júla 1969, Apollo 11 (USA) – Prvé pristátie človeka na Mesiaci. Dvojica astronautov (Neil Armstrong, Edwin „Buzz“ Aldrin) odviezla z Mesiaca 21,55 kilogramu vzoriek hornín a blízko miesta pristátia v Mori pokoja rozmiestnila niekoľko vedeckých prístrojov.
18. novembra 1969, Apollo 12 (USA) – Druhé pristátie človeka na Mesiaci. Astronauti okrem iného odviezli časť sondy Surveyor 3 späť na Zem.
Foto: nasa
20. septembra 1970, Luna 16 (ZSSR) – Prvá automatická sonda, ktorá dokázala odobrať a na Zem dopraviť vzorky mesačného povrchu.
17. novembra 1970, Luna 17 (ZSSR) – Na Mesiac dopravila diaľkovo ovládané vozidlo Lunochod 1. Počas 322 pozemských dní najazdilo 10,5 kilometra, vykonalo niekoľko experimentov a na Zem odoslalo tisíce obrázkov.
5. februára 1971, Apollo 14 (USA) – Tretie pristátie ľudskej posádky na Mesiaci; okrem množstva vedeckých experimentov si jeden z astronautov zahral na mesačnom povrchu improvizovaný golf. Američania so sebou priviezli prvé vozidlo, ručne ťahanú káru prezývanú „rikša“. Na Zem dopravili 43 kíl vzoriek.
30. júla 1971, Apollo 15 (USA) – Pri štvrtej návšteve astronautov bol na Mesiac dopravený prvý z troch Roverov – štvorkolesových vozidiel na prepravu nákladu a osôb. Dĺžka pobytu na Mesiaci bola navyše oproti predchádzajúcim misiám programu Apollo dvojnásobná (67 hodín).
21. februára 1972, Luna 20 (ZSSR) – Druhý úspešný pokus Rusov o robotický odber vzoriek mesačných hornín a ich dopravu na Zem.
21. apríla 1972, Apollo 16 (USA) – Prvé pristátie ľudskej posádky v oblasti mesačnej vysočiny.
7. decembra 1972, Apollo 17 (USA) – Šieste a zároveň posledné pristátie ľudskej posádky. Doteraz posledným človekom na Mesiaci je Eugene Cernan, americký astronaut po otcovi slovenského a po matke českého pôvodu. Po Mesiaci sa vôbec prvýkrát prešiel vedec, geológ Harrison Schmitt. Apollo 17 dopravilo na Mesiac posledný z troch amerických Roverov. Na Zem, naopak, priviezlo vzorku horniny nasvedčujúcu tomu, že Mesiac mával magnetické pole podobné Zemi.
8. januára 1973, Luna 21 (ZSSR) – Ruská sonda dopravila na Mesiac druhý Lunochod. Počas štyroch mesiacov prešiel 37 kilometrov, odoslal veľké množstvo fotografií a vykonal vyše 700 testov mesačnej pôdy.
18. augusta 1976, Luna 24 (ZSSR) – Posledná sovietska sonda na Mesiaci. Na Zem odoslala vzorky získané z dvojmetrovej hĺbky pod povrchom.
14. decembra 2013, Čchang-e 3 (Čína) – Čínska sonda na Mesiac dopravila vozidlo Nefritový králik vybavené okrem iného súborom fotografických prístrojov a dvoma mechanickými ramenami.
3. januára 2019, Čchang-e 4 (Čína) – Čínska sonda úspešne pristála na odvrátenej strane Mesiaca. Stalo sa tak prvýkrát v histórii letov do vesmíru. Čínska televízia oznámila, že sonda Čchang-e 4 sa dotkla povrchu Mesiaca o 10.26 pekinského času (3.26 SEČ).