Výskum nadväzoval na numerické simulácie medzinárodného tímu vedcov a publikoval ho časopis Physical Review Letters.
Známa Schwarzschildova čierna diera je charakterizovaná iba svojou hmotnosťou, nová čierna diera je opísaná ešte hodnotou Bachovho tenzora na horizonte, čo je podľa vedcov veličina ovplyvňujúca pohyby objektov obiehajúcich túto hypotetickú čiernu dieru. Spôsobuje tak potenciálne merateľné odchýlky od klasickej Einsteinovej gravitácie.
"V roku 2016 sme našli nový matematický prístup k problému sférických čiernych dier. To nám umožnilo rovnice zásadným spôsobom zjednodušiť. Môžeme hovoriť o počte prielomu: zatiaľ čo predtým boli rovnice pre svoju zložitosť študované najmä numerickými metódami na počítači, dnes je možné študovať len s ceruzkou a papierom, čo prináša kvalitatívny skok vo formulácii problému.
Teraz sa nám podarilo tieto rovnice aj vyriešiť," uviedol Vojtěch Pravda z MÚ AV ČR. Na výskume sa okrem neho podieľali Alena Pravdová, Jiří Podolský a Robert Švarc.
Výskum nadviazal na nedávne numerické simulácie vedcov z Veľkej Británie, USA a Číny, ktoré na možnosť existencie tejto diery poukázali, uvádza správa. Podľa výskumníkov možno s novo objaveným typom čiernej diery očakávať prínos k lepšiemu pochopeniu aspektov kvadratických korekcií Einsteinovej teórie a ich úlohe v rámci budúcej plnej teórie kvantovej gravitácie.
Čierna diera je objekt, ktorého gravitačné pole je v určitej oblasti časopriestoru také silné, že z neho nemôže uniknúť ani svetlo. Časť dier vzniká takzvaným gravitačným kolapsom, známe sú napríklad kolapsy hviezdy v záverečných fázach vývoja. Ďalšou skupinou sú napríklad obrie čierne diery, ktoré sídlia v centrách galaxií. Primordiálne čierne diery, ktoré by mali mať nepatrné rozmery a mohli vznikať v raných fázach vývoja vesmíru, zatiaľ neboli spozorované.