Prvý zelený lístok na Mesiaci s poklesom teploty zvädol

Prvá rastlina, ktorá vyklíčila na Mesiaci, uhynula. Stalo sa tak potom, čo na odvrátenej strane Mesiaca nastala noc a teplota klesla na - 170 stupňov Celzia, napísal The Guardian.

17.01.2019 13:19
Čína vesmír Mesiac sonda rover fotografia... Foto:
Číňania na Mesiac v sonde Čchang-e 4 vyslali okrem semien bavlníka tiež semená repky, zemiakov a buriny zvanej arábkovka thalova, vajíčka octomiliek a kvasnice.
debata (4)
Semená bavlníka na Mesiac dopravila čínska sonda Čchang-e 4, ktorá ako prvý aparát v histórii na odvrátenej strane súputníka Zeme v januári pristála.

Vypučanie prvého zeleného lístka na palube sondy, ktorá teraz parkuje na Mesiaci, oznámili Číňania v utorok. Semená sú zapečatené v 17,3 centimetra vysokej a 2,6 kilogramu vážiacej nádobe, ktorá obsahuje hlinu, vzduch, vodu na polievanie, živiny, dve malé kamery a prístroj na kontrolu teploty. Nádoba je opatrená aj trubičkou, ktorou do nej môže vnikať slnečné svetlo potrebné k fotosyntéze.

Krátky život rastlinky ukončil príchod mesačnej noci. Tá je veľmi dlhá, trvá približne 14 pozemských dní. Teplota počas nej navyše môže klesať až na mínus 170 stupňov Celzia, zatiaľ čo za dlhého mesačného dňa, ktorý trvá približne 14 pozemských dní, stúpa teplota mesačného povrchu postupne až na 130 stupňov Celzia.

Vedúci biologického experimentu Sie Keng-sin z univerzity v čínskom Čchung-čching vyhlásil, že osud rastliny vedci predpokladali. „Život v nádobe nemohol prekonať mesačnú noc,“ povedal Sie. Pestovanie rastlín je považované za jeden z dôležitých krokov k prípadnému zriadeniu trvalej základne na Mesiaci. Doteraz sa astronautom podarilo vypestovať rastliny, ako napríklad rímsky šalát, na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), na Mesiaci ale nie.

Číňania na Mesiac v sonde Čchang-e 4 vyslali okrem semien bavlníka tiež semená repky, zemiakov a buriny zvanej arábkovka thalova, vajíčka octomiliek a kvasnice. Cieľom pokusu bolo zistiť, či je možné pestovať rastliny v uzavretom prostredí v podmienkach nízkej gravitácie.

„Doteraz sme s tým skúsenosť nemali. A nedokázali sme na Zemi simulovať mesačné prostredie s nízkou gravitáciou a kozmickým žiarením,“ povedal Sie Keng-sin.

V ideálnom prípade mal v plechovke vzniknúť miniatúrny ekosystém, v ktorom by rastliny produkovali kyslík a udržiavali tak pri živote octomilky. Kvasnicami sa mali octomilky živiť.

Žiadna ďalšia rastlina okrem bavlníka v nádobe nevyklíčila, napísal denník The Guardian.

Ohľadom prípadného vyliahnutia octomiliek neposkytla čínska vesmírna agentúra informácie.

„Octomilky sú pomerne lenivé živočíchy. Nemuseli sa vyliahnuť,“ povedal vedúci experimentu Sie Keng-sin. Ak sa tak nestalo, pravdepodobne svoju príležitosť definitívne prepásli.

K výberu rastlín poslaných na Mesiac Sie povedal, že bavlna by sa mohla v budúcnosti využívať na výrobu oblečenia, zatiaľ čo zemiaky by boli zdrojom potravy pre astronautov a repka by sa využila na produkciu oleja.

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #vesmír #Sonda #mesiac #výskum #slnečné svetlo