Malý krok pre človeka a veľký skok pre ľudstvo. Apollo 11 vyštartovalo na Mesiac pred pol storočím

16.07.2019 09:32, aktualizované: 15:05
apollo11
Oficiálna fotografia posádky Apolla 11. Zľava doprava sú astronauti Neil A. Armstrong, Michael Collins a Edwin E. Aldrin Jr. Autor:

Americký astronaut Neil Armstrong povedal pred pol storočím vetu, ktorá sa stala jedným z najslávnejších výrokov 20. storočia. "Je to malý krok pre človeka a veľký skok pre ľudstvo," komentoval Armstrong okamih, keď sa v júli 1969 ako prvý pozemšťan dotkol svojimi nohami Mesiaca.

Na cestu sa Armstrong spolu s dvoma kolegami, Edwinom Aldrinom a Michael Collinsom, vydal 16. júla 1969 o pol deviatej ráno floridského času.

Misiou Apollo 11 vyvrcholil program, ktorý odštartoval v máji 1961 americký prezident John F. Kennedy. Vtedy bola Amerika v šoku, vo vesmírnych pretekoch ju totiž už druhýkrát predbehol Sovietsky zväz (ZSSR). Najprv v októbri 1957 vypustil prvú umelú družicu – slávny pípajúci Sputnik – a 12. apríla 1961 Jurij Gagarin ako prvý človek obletel zemeguľu. Američan Alan Shepard sa nakrátko pozrel za hranice atmosféry až tri týždne po Gagarinovi a na obežnú dráhu sa kolega John Glenn dostal vo februári 1962.

Dobytie Mesiaca však nakoniec umožnilo na pôvodnú stratu v kozmickom súperení zabudnúť. K cieľu dorazilo Apollo 11 po sto hodinách letu a potom Armstrong s Aldrinom prestúpili do výsadkového modulu Eagle (Orol) a vydali sa na poslednú fázu letu. Collins na dvojicu zatiaľ čakal vo veliteľskej sekcii na orbite. Počas pristávania Orlovi niekoľkokrát takmer zlyhal počítač, na povrch dosadli astronauti len pár desiatok sekúnd pred tým, než došlo palivo a 25 kilometrov od plánovaného miesta.

Trvalo však ešte šesť hodín, než riadiace stredisko dalo obom astronautom povolenie k výstupu. Prvý zverejnil 20. júla 1969 svoje stopy v mesačnom prachu vtedy tridsaťosemročný Armstrong. Rozostrený čiernobiely obrázok prvej prechádzky po povrchu Mesiaca ihneď obletel celý svet.

Aldrin sa ku kolegovi čoskoro pridal a obaja strávili dve a pol hodiny navŕtavaním mesačného povrchu, fotografovaním všetkého, čo videli, a zbieraním kameňov a iných vzoriek.

„Na miestečku veľkom ako záhradka“ – ako neskôr povedal Armstrong, ktorý si vtedy do skafandra púšťal Novosvetskú symfóniu Antonína Dvořáka – v oblasti Mora pokoja boli Armstorng s Aldrinom celkom 21 hodín. Počas pobytu vonku, kde vďaka len šestinovej gravitácii proti Zemi trochu smiešne poskakovali, okrem iného vztýčili vlajku Spojených štátov a telefonicky pohovorili s prezidentom Richardom Nixonom. A predtým, než sa vrátili do modulu, ešte nainštalovali vedecké prístroje.

Návratový modul, v ktorom z povrchu Mesiaca astronauti odviezli vyše 22 kilogramov materiálu, sa krátko po štarte z Mesiaca spojil na obežnej dráhe s Columbiou. Tá sa potom, čo už nepotrebný modul odhodila, vydala na cestu späť k Zemi. Posádka Apolla 11 pristála 24. júla 1969 uprostred Tichého oceánu, približne 25 kilometrov od americkej lietadlovej lode Hornet. Trvalo však ešte tri týždne, než sa mohli začať tešiť zo svojho úspechu po boku blízkych. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) totiž v obavách z možného zavlečenia mimozemskej infekcie uvalil na Armstronga, Aldrina a Collinsa prísnu karanténu. Aj prezident Nixon, ktorý ich na lietadlovú loď priletel privítať, sa s astronautmi mohol pozdraviť len cez okno izolovaného obytného prívesu. Karanténa, ktorú zažili ešte posádky lodí Apollo 12 a 14, sa skončila 10. augusta a po krátkom oddychu s rodinami čakalo trojicu triumfálne privítanie v uliciach New Yorku a Chicaga.

Do vesmíru sa žiadny z členov posádky Apolla 11 už nepozrel. Armstrong prednášal po odchode z NASA letecké inžinierstvo ako univerzitný učiteľ, potom sa venoval podnikaniu a zúčastnil sa aj na vyšetrovaní katastrofy raketoplánu Challenger. Zomrel v auguste 2012 vo veku 82 rokov. Oveľa horšie sa s vesmírnou skúsenosťou vysporiadal Aldrin, ktorý podľa mnohých ľudí len ťažko prekonával fakt, že bol na Mesiaci až druhý. Niekoľko rokov bojoval s depresiami a alkoholizmom. V posledných rokoch sa teraz 89-ročný Aldrin venoval propagácii možného letu na Mars, objavil sa aj pred kamerou vo filme Transformers 3 alebo seriálu Teória veľkého tresku. Michael Collins, ktorý oslávi 89. narodeniny tento rok v októbri, prijal na konci kariéry astronauta v roku 1970 funkciu námestníka ministra zahraničia pre styk s verejnosťou, potom strávil niekoľko rokov vo washingtonskom múzeu letectva a kozmonautiky a neskôr pracoval v niekoľkých súkromných priemyselných spoločnostiach.

#vesmír #mesiac #NASA #astronaut #Neil Armstrong #50 rokov od pristátia na Mesiaci
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku