Sonda dosadla v blízkosti južného pólu Mesiaca v kráteri Von Kármáno, čo má pre Číňanov aj symbolický význam, pretože americký aerodynamik maďarského pôvodu Theodor von Kármán, po ktorom je kráter pomenovaný, bol učiteľom zakladateľa čínskeho vesmírneho programu Čchien Süe-sena.
Vzhľadom na to, že sa sonda nachádza na strane Mesiaca, ktorá je trvalo odvrátená od Zeme, nie je priama komunikácia s pozemským riadiacim strediskom možná. Spojenie udržuje satelit, ktorý Čína vyslala na obežnú dráhu okolo takzvaného libračného centra L2 (Lagrangeov bod L2) v sústave Zem-Mesiac.
Librácia je označením pre kývavý pohyb Mesiaca voči pozorovateľovi zo Zeme, ktorý vďaka tomu môže uvidieť približne deväť percent povrchu odvrátenej časti Mesiaca.
Na palube sondy boli prístroje ku geologickému prieskumu odvrátenej strany Mesiaca a k biologickým experimentom. Sonda Čchang-e 4 má za cieľ prebádať Von Kármánov kráter, ktorý sa nachádza v Aitkenovej panve, ktorá podľa predpokladu vedcov vznikla pri dopade veľkého telesa v ranej dobe mesačných dejín.
Na palube sondy, ktorá odštartovala z kozmodrómu Si-čchang 7. decembra 2018, boli tiež zemiaky a semená buriny zvanej arábkovka thalova (Arabidopsis thaliana), ktorú vedci vzhľadom na jej nenáročnosť a krátky čas používali ako modelový organizmus.
Spojené štáty na Mesiac v rokoch 1969 až 1972 vyslali 12 astronautov. V roku 1976 na Mesiaci pristála sovietska sonda Luna 24 a o 37 rokov neskôr potom čínska Čchang-e 3.